Lexikológia

- je náuka o slovnej zásobe - slovná zásoba je množina všetkých slov v jazyku. Rozširuje sa preberaním slov z cudzích jazykov a tvorením nových slov.

Typy slovnej zásoby :

a) individuálna – je slovná zásoba jedného konkrétneho človeka. Závisí od veku, vzdelania, prostredia v ktorom sa človek pohybuje. Obohacujeme ju čítaním, sledovaním televízie, rozhovormi, štúdiom.

b) aktívna slovná zásoba – slová, ktoré často (aktívne) používame

c) pasívna SZ – málo používané slová. Ich význam poznáme, nepoužívame ich však často d) základná SZ – jadro slovnej zásoby každého jazyka, základné pojmy, najpoužívanejšie slová.

Základnú slovnú zásobu slovenčiny tvorí okolo 7000 slov. Pri štúdiu cudzieho jazyka sa najskôr učíme pojmy základnej slovnej zásoby.

Systém slovnej zásoby

– slová v slovnej zásobe tvoria systém, podľa istých spoločných znakov ich môžeme začleniť do menších skupín.

1. z hľadiska gramatického významu slová delíme do 10 slovných druhov

2. z hľadiska významu slova delíme slová na jednovýznamové a viacvýznamové. Viacvýznamové slová majú viac lexikálnych významov – napr. koruna (koruna stromu, koruna ako peniaz, kráľovská koruna) Synonymá – slová rovnaého, alebo podobného význymu. Napr. smelý-odvážny Antonymá – slová opačného významu (pekný-škaredý)

3. z hľadiska dobového výskytu delíme slová na – neologizmy (nové slová v jazyku, pomenúvajú nové javy, napríklad technické novinky. Napr. internet) - archaizmy (zastaralé slová, používané v minulosti, napr. krpce, dereš)

4. z hľadiska spisovnosti slová delíme na spisovné a nespisovné. Medzi nespisovné slová zaraďujeme nárečové slová, vulgarizmy a slangové slová.

5. z hľadiska expresivity(citového prvku) delíme slová na citovo neutrálne a citovo podfarbené (napr. zdrobneniny, ručička, synček)

Tvorenie slov

– slová vznikajú z bežnej potreby, požívajú sa na pomenovanie nových javov a vecí, ktoré sa dostávajú do našej reality. Napr. internet, softvér a pod.

Poznáme 3 spôsoby tvorenia slov

 1. odvodzovanie – tvorenie slov pomocou slovotvornej prípony, alebo predpony. Nové slovo vzniká tak, že k základovému slovu pridáme príponu, alebo predponu. Napr. vy-letieť, predavač-ka Pri odvodzovaní môžeme používať len zaužívané slovotvorné prípony a predpony.

2. skladanie – slovo vzniká spojením dvoch samostatných slov. Slovo, ktoré vzniklo skladaním má dva slovotvorné základy a obe jeho časti majú význam. Napr. auto-škola, more-plavec, vzducho-loď

3. skracovanie – tvorba skratiek kvôli ekonomckému (úspornému) vyja drovaniu. Existuje viac typov skratiek – skratky typu atď., napr.,tzv. (píšeme po nich bodku, vznikajú skrátením dlhšieho slova). Skratky chemických prvkov a fyzikálnych veličín - C, Al, kl, cm. Skratky organizácií a štátov, ktoré vznikajú z prvých písmen viacslovného názvu. Píšu sa veľkými začiatočnými písmenami.

Preberanie slov z cudzích jazykov

 na slová prebrané z cudzích jazykov slovenčina vyvíja tlak, aby sa prispôsobili našej výslovnosti a nášmu pravopisu. Slová, ktoré úplne prevzali slovenský pravopis voláme udomácnené. Pôvodný pravopis si zachovávajú vlastné mená a zemepisné názvy, napr. New York, Bill Clinton a pod. - najviac slov v súčasnosti preberáme z angličtiny. Ide najmä o pojmy technického a ekonomického charakteru. V minulosti sme najviac slov preberali z češtiny. Slová českého pôvodu voláme bohemizmy. - Niektoré slová prebraté z cudzích jazykov zámerne neprekladáme a zachovávame ich v pôvodnej podobe. Sú to tzv. internacionalizmy – medzinárodne zaužívané slová. Napr. softvér



Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2. vyd. 2002. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-95-7
HINCOVÁ, K., HÚSKOVÁ, A.: Slovenský jazyk pre 1.- 4. ročník stredných škôl. 1. vyd. 2008. SPN. Bratislava. ISBN 978-80-10-01557-3


LEXIKOLÓGIA