piatok 7. marca 2014

Prehľad funkčných jazykových štýlov




Jazykový štýl
Všeobecné
vlastnosti
Typické jazykové prostriedky
Mimojazykové prostriedky
Typické slohové postupy
Niektoré útvary,
žánre
Hovorový
subjektívny
funkcia:
spontánne
povedať
ústnosť
 súkromnosť situačnosť
stručnosť expresívnosť
nárečie,  expresívne, nespisov- né, parazitické slová, frazeologizmy, univerbizácia, nedôsledná výslovnosť, nespisovné slová a pod.
výrazná intonácia gestikulácia mimika
pauzy
plastika tela
rozprávací
 opisný
 výkladový, resp. úvahový
rozprávanie, dialóg, súkromný list, jednoduchá úvaha, jednoduchý opis, rozhovor
Náučný

(odborný)
objektívny
funkcia:
vysvetliť
písomnosť monologickosť verejnosť
presnosť
 odbornosť
zložitá vetná konštrukcia, nocionálne slová, enumerácia, abstraktné pojmy, termíny, internacionalizácia, jednovýz-
namové slová a pod. .
grafické členenie textu
 interpunkcia
ilustrácie, grafy
schémy, tabuľky
opisný
 výkladový

výklad, štúdia, rozprava, recenzia, odborný opis, referát, seminárna
práca
Administra-
tívny
objektívny
funkcia:
oznámiť
vecnosť
 stručnosť
adresnosť neutrálnosť
knižnosť
nocionálne slová, skratky kancelarizmy, termíny, trpné príčastia, prechodníky, menné vyjadrovanie, multiverbizácia,
neúplné vety, číslovky a pod.
grafické členenie textu
tabuľky
 predtlač
informačný
 opisný
zápisnica, protokol, zmenka, žiadosť, vyhláška, urgencia, súpis, poukážka,  katalóg, životopis
Publicistický

(novinársky)
objektívno-subjektívny
funkcia:
informovať
písomnosť
verejnosť informatívnosť variabilnosť aktualizovanosť
automatizácia
pasívne konštrukcie, klišé, enumerácia, žurnalizmy, módne slová, obrazné pomenovania, menné vyjadrovanie, jednoduché vety  číslovky, príslovky a pod.
grafické členenie textu
grafika písma
fotografie

informačný
 opisný
 výkladový/úvahový
rozprávací
správa, oznámenie, interview, fejtón, reportáž, komentár, úvodník, glosa, besednica
Rečnícky
(rétorika)
objektívno-subjektívny
funkcia:
zreteľne
povedať
ústnosť
verejnosť sugestívnosť názornosť
 adresnosť
oslovenie, kratšie vety, obrazné vyjadrovanie, citoslovcia, opakovanie slov, knižné slová,
rečnícke otázky
a pod.
výrazná intonácia gestá, mimika kontakt s poslucháčom
pauzy

výkladový, resp. úvahový
politická reč, súdna reč, kázeň, diskusný príspevok, prednáška, slávnostný prejav, prívet, prípitok, smútočný prejav
Umelecký
subjektívny
funkcia:
esteticky vyjadriť
variabilnosť expresívnosť metaforickosť náznakovosť funkčnosť
kompozície
lexika v celom rozsahu, zmeny v slovoslede, obrazné prostriedky, nespisovné prvky, zvukové figúry, rôzne syntaktické konštrukcie
a pod.
grafické členenie textu
ilustrácie


rozprávací
 opisný
 výkladový, resp.  úvahový
pieseň, hymna, elégia, sonet, óda, lyrická skladba, román, balada, poviedka, komédia, tragédia 
Esejistický
objektívno-subjektívny
funkcia:
pôsobivo
vysvetliť
subjektívnosť  vecnosť spojená s estetickosťou, pojmovosť variabilnosť
príznakovosť
obrazné prostriedky, expresívna lexika, termíny, striedanie gramatických časov, pestrá modálnosť a pod.
grafické členenie textu
výkladový, resp.
úvahový

krátke prozaické úvahy o vedeckých a aktuálnych
problémoch  kultúrneho života – esej

P R E H Ľ A D  S L O H O V Ý C H  P O S T U P O V

Slohový postup
Charakteristika
Niektoré útvary
INFORMAČNÝ
Sprostredkúva stručné údaje (fakty), vyberá a usporadúva ich
do konkrétneho slohového útvaru. Odpovedá na otázky kto? čo? kedy? kde? ako? prečo?
správa, interview, oznámenie, inzerát, plagát, reklama, referát, žiadosť, objednávka,
pozvánka, programy, rôzne tlačivá, zápisnica. životopis
ROZPRÁVACÍ
Zachytáva udalosti, príhody, zážitky v časovej postupnosti. Tak vzniká súvislé dejové pásmo.
román, poviedka, reportáž, rozprávanie, reprodukcia, balada, vtip, dynamický opis
OPISNÝ


Vyberá a usporadúva znaky a vlastnosti osôb, zvierat, vecí, činností a javov. Funkciou opisu je názorne slovami vystihnúť znaky, črty a vlastnosti.
opis (jednoduchý, odborný, umelecký, statický),  návod na použitie, opis pracovného postupu, životopis, posudok, charakteristika, cestopis, karikatúra
VÝKLADOVÝ/ÚVAHOVÝ
Objektívne vysvetľuje príčinné a dôsledkové vzťahy medzi javmi života (úvaha a esej používa aj
subjektívne prostriedky – vykladá vzťahy medzi javmi života zo zorného uhla pohľadu autora).
výklad, referát, prednáška, dizertácia, monografia, prejav, diskusia, diskusný príspe-
vok, debata, úvaha, úvodník, esej, recenzia

Pomôcka na zapamätanie si štýlov: H.A.R.P.U.N(a). Pomôcka na zapamätanie si postupov: U.R.Y.V.O.(K). 

štvrtok 6. marca 2014

Maturanti pozor !

Aktualizovaný dokument Rady pre maturantov 2014 na písomnú maturitu zo SJL od J. Papugu,  predsedu
SAUS.

Čítaj tu !

streda 29. januára 2014

Martin Kukučin Dom v stráni

MARTIN KUKUČIN
  • vlastným menom Matej Bencúr
  • predstaviteľ  1.vlny slovenského realizmu
  • poviedky: Veľkou lyžicou, Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie
  • novely: Neprebudený, Mladé letá
SOCIÁLNY - SPOLOČENSKÝ ROMÁN
  • Je román, v ktorom autor zobrazí myslenie a konanie postáv tak, že zdôrazní ich závislosť od sociálnych skupín, do ktorých patria.
  • Je román, v ktorom vplyv spoločenských okolností a sociálnych vrstiev  na myslenie a konanie postáv je rozhodujúci.
  • Román uvádza citát z diela talianskeho básnika Leopardiho: Dve veci má svet – lásku a smrť.
  • Motto (vodiaca myšlienka) naznačuje tému: všetko, či je medzi láskou a smrťou – život a jeho problémy, osudy jednotlivca i rodín, jednotlivých spoločenských vrstiev i celej spoločnosti
  • Dej spoločenského románu z chorvátskeho prostredia Dalmácie je kronikou jedného roku života na ostrove Brač, kde Kukučín žil v rokoch 1894 – 1907. Autentickosť chorvátskeho prostredia umocnil autor využitím niektorých chorvátskych slov
  • Čas a miesto deja: pod Grabovikom, autorova súčasnosť (koniec 19.storočia)
  • Druh/Žáner: epika/spoločenský román
  • Vonkajšia kompozícia: 18 kapitol
  • Rozprávač: vševediaci (autorský)
Vnútorná kompozícia románu
  • Expozícia – Niko sa zaľúbi do Katice. Niko prežíva svoj cit romanticky, Katica s pocitom víťazstva.
  • Kolízia – Niko prajavuje záujem o sedliactvo, odpúšťa Katici sľub Paškovi. Katica mení životný štýl, prestáva súžiť.
  • Kríza – Niko spoznáva zázemie Katicinej rodiny – Jeru a je vlastnosti. Katica registruje ochladenie vzťahu, obáva sa, že stratí svoju pozíciu
  • Peripetia – kryštalizácia vzťahu po nečakanom návrate Dorice. Niko – návrat k tradícii, k spoločenskej norme. Katica pochopí, že v porovnaní s peknou, láskavou a vzdelanou Doricou nemá šance.
  • Katastrofa – zmierenie ľudské, nie spoločenské; Blížiaca sa smrť Mateho zbližuje pohnevaných a rozuzľuje vzťahy (Niko + Dorica; Katica + Paško)

Niko, ktorý pociťuje silnú vášeň, sa rozhodne manželstvom so sedliačkou Katicou vrátiť k svojim koreňom. Pre Katicu predstavuje tento vzťah príležitosť, ako sa vymaniť zo sedliackych pomerov. Ich verejné zasnúbenie vyvoláva nedôveru a nevôľu ako nepatričné narušenie prirodzených životných noriem a tradícií. Nikov priateľ Zandome spomína hranice, ktoré sa nedajú prekročiť. Rozdiely medzi Nikom a Katicou sa časom ukážu ako neprekonateľné a presvedčenie, že cit prekoná skutočnosti, dané ich rozličnou spoločenskou príslušnosťou, sa stáva ilúziou. 
  • Niko i Katica si nakoniec volia partnerov z rovnakej spoločenskej vrstvy.
·         Mateho umieranie a smrť v závere románu sa stane symbolom zániku starého sveta a hodnôt, ktoré reprezentoval.
Sedliaci
Statkári, zemania
Podnikatelia
Težak Mate Berac
Šora Anzula Dubčićová
Zandome
Jera Beracová (manželka)
Niko Dubčić (syn)

Ivan Berac (syn)
Dorica Zorkovičová

Matija Beracová (dcéra)


Katica Beracová (dcéra)


Paško Bobica



Zdroje:
Gregorová,I., Lapitka,M.:Literatúra pre 3. a 4.ročník gymnázií a stredných odborných škôl. 1.diel. Bratislava: Príroda, 2011.
Polakovičová,A. a kol.: Literatúra II pre stredné školy. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2011.
Caltíková,M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry. Výber 1. Nitra: ENIGMA, 1996.


piatok 24. januára 2014



PROZODICKÉ SYSTÉMY

Verš – z pohľadu grafického členenia básnického diela je to 1 riadok básne

Strofa – istý pravidelne sa striedajúci počet veršov

Rým – zvuková zhoda slov na konci verša; základné druhy rýmov sú:
  • združený (aabb),
  • striedavý (abab),
  • prerývaný (abcb),
  • obkročný (abba),
  • postupný (abcabc)

Refrén – opakovanie verša v nezmenenej alebo čiastočne pozmenenej podobe, zdôrazňuje nejakú myšlienku alebo je jadrom básne

Rytmus – sa zakladá na pravidelnom opakovaní istého zvukového prvku

Metrum – ideálna schéma rytmu
Stopa- najmenšia jednotka veršového systému (časomerného a sylabotonického)

Rozdelenie veršových systémov

  1. Časomerný veršový systém
  2. Sylabický veršový systém
  3. Sylabotonický veršový systém
  4. Voľný verš
4.       Časomerný veršový systém

-          založený na „meraní času“, využíva dĺžku slabiky, t.j. striedanie krátkych a dlhých slabík
-          slabika môže byť prirodzene dlhá alebo dlhá polohou
-          základnou jednotkou je móra, ktorá zodpovedá jednej krátkej slabike
-          starobylý veršový systém, použitý už v starovekej poézii, antike
-          pre slovenčinu neprirodzený, slúžil na vyjadrenie vznešených myšlienok
-          u nás ho používali predstavitelia klasicizmu, napr. Ján Hollý
-          aj Ján Kollár v Predspeve v básnickej skladbe Slávy dcéra


Sylabický veršový systém


-        sylaba = slabika, založený na rovnakom počte slabík vo verši (rovnoslabičnosť)
-          v strede verša je výrazná intonačná prestávka (dieréza)
-          používa združený rým
-          dodržiava zhodu veršového a vetného členenia  (1 verš = 1 veta),  t.j. rytmicko – syntaktický paralelizmus

-          -nadväzuje na ľudovú slovesnosť
-          -používal ho H. Gavlovič
-          -rozšírili ho predstavitelia romantizmu, štúrovskí básni
Horí ohník, horí // na Kráľovej holi.         12a
Ktože ho nakládol? – dvanásti sokoli.      12a
Dvanásti sokoli, sokolovia bieli,                12b
akých ľudské oči viacej nevideli!               12b


Sylabotonický veršový systém

-                      alebo slabično-prízvučný (sylaba = slabika, tonos = prízvuk)
-          založený na rovnakom počte slabík a rovnakom umiestnení prízvukov vo veršoch
-          stopy tvoria prízvučné (- ) a neprízvučné (U) slabiky

ROZLIŠUJEME       
 
    trojslabičná stopa: DAKTYL   -UU,  dvojslabičné stopy: TROCHEJ  -U, JAMB   U-

-          v slovenčine má prízvuk stále miesto – vždy na 1. slabike

-          dvojslabičné slová majú trochejskú stopu: po- le, lás- ka
-   U  ,  -  U
-                          -trojslabičné slová majú daktylskú stopu: ko- le- so
        -   U   U

-          -ak je pred slovom slabičná predložka, prechádza prízvuk na ňu: na me-siac

   -   U    U

-          -v štvorslabičnom slove je prízvuk na 1. a 3. slabike:  ob-ze-ra-li  (2x trochej)
 -   U  -   U
-          -v päťslabič. slove je prízvuk na 1. a 4. slabike: krá-sa-vi-ca-mi (daktyl +trochej)
  -   U   U  -  U
-          pre slovenčinu je prirodzený trochej a daktyl
-          verš môže byť čistý daktylský, čistý trochejský alebo daktylo- trochejský
-          ukážky z poézie I. Krasku

4. Voľný verš
-          uplatňuje sa od začiatku 20. storočia
-          je to verš modernej poézie
-          celkom upustil od rovnoslabičnosti a od rovnakého počtu stôp
-          nositeľom rytmu býva intonácia
-          básnici upúšťajú od interpunkcie, každý verš pritom začínajú veľkým začiatočným písmenom alebo používajú výlučne malé písmená