PROZODICKÉ SYSTÉMY

Verš – z pohľadu grafického členenia básnického diela je to 1 riadok básne

Strofa – istý pravidelne sa striedajúci počet veršov

Rým – zvuková zhoda slov na konci verša; základné druhy rýmov sú:

• združený (aabb),
• striedavý (abab),
• prerývaný (abcb),
• obkročný (abba),
• postupný (abcabc)

Refrén – opakovanie verša v nezmenenej alebo čiastočne pozmenenej podobe, zdôrazňuje nejakú myšlienku alebo je jadrom básne

Rytmus – sa zakladá na pravidelnom opakovaní istého zvukového prvku

Metrum – ideálna schéma rytmu

Stopa- najmenšia jednotka veršového systému (časomerného a sylabotonického)

Rozdelenie veršových systémov

1. Časomerný veršový systém
2. Sylabický veršový systém
3. Sylabotonický veršový systém
4. Voľný verš

4.       Časomerný veršový systém

-          založený na „meraní času“, využíva dĺžku slabiky, t.j. striedanie krátkych a dlhých slabík

-          slabika môže byť prirodzene dlhá alebo dlhá polohou

-          základnou jednotkou je móra, ktorá zodpovedá jednej krátkej slabike

-          starobylý veršový systém, použitý už v starovekej poézii, antike

-          pre slovenčinu neprirodzený, slúžil na vyjadrenie vznešených myšlienok

-          u nás ho používali predstavitelia klasicizmu, napr. Ján Hollý

-          aj Ján Kollár v Predspeve v básnickej skladbe Slávy dcéra

Sylabický veršový systém

-        sylaba = slabika, založený na rovnakom počte slabík vo verši (rovnoslabičnosť)

-          v strede verša je výrazná intonačná prestávka (dieréza)

-          používa združený rým

-          dodržiava zhodu veršového a vetného členenia  (1 verš = 1 veta),  t.j. rytmicko – syntaktický paralelizmus

-          -nadväzuje na ľudovú slovesnosť

-          -používal ho H. Gavlovič

-          -rozšírili ho predstavitelia romantizmu, štúrovskí básni

Horí ohník, horí // na Kráľovej holi.         12a

Ktože ho nakládol? – dvanásti sokoli.      12a

Dvanásti sokoli, sokolovia bieli,                12b

akých ľudské oči viacej nevideli!               12b

Sylabotonický veršový systém

-                      alebo slabično-prízvučný (sylaba = slabika, tonos = prízvuk)

-          založený na rovnakom počte slabík a rovnakom umiestnení prízvukov vo veršoch

-          stopy tvoria prízvučné (- ) a neprízvučné (U) slabiky

ROZLIŠUJEME       

 

    trojslabičná stopa: DAKTYL   -UU,  dvojslabičné stopy: TROCHEJ  -U, JAMB   U-

-          v slovenčine má prízvuk stále miesto – vždy na 1. slabike

-          dvojslabičné slová majú trochejskú stopu: po- le, lás- ka
-   U  ,  -  U

-                          -trojslabičné slová majú daktylskú stopu: ko- le- so
        -   U   U

-          -ak je pred slovom slabičná predložka, prechádza prízvuk na ňu: na me-siac

   -   U    U

-          -v štvorslabičnom slove je prízvuk na 1. a 3. slabike:  ob-ze-ra-li  (2x trochej)

 -   U  -   U

-          -v päťslabič. slove je prízvuk na 1. a 4. slabike: krá-sa-vi-ca-mi (daktyl +trochej)

  -   U   U  -  U

-          pre slovenčinu je prirodzený trochej a daktyl

-          verš môže byť čistý daktylský, čistý trochejský alebo daktylo- trochejský

-          ukážky z poézie I. Krasku

4. Voľný verš

-          uplatňuje sa od začiatku 20. storočia

-          je to verš modernej poézie

-          celkom upustil od rovnoslabičnosti a od rovnakého počtu stôp

-          nositeľom rytmu býva intonácia

-          básnici upúšťajú od interpunkcie, každý verš pritom začínajú veľkým začiatočným písmenom alebo používajú výlučne malé písmená