Spoločensko – politické podmienky – 1830 – 1850
Slovensko bolo v uvedenom období súčasťou habsburskej monarchie. Celá Európa prechádzala v danej dobe zložitým spoločensko-politickým vývojom – prehlbovala sa kríza feudalizmu, zhoršovalo sa postavenie roľníkov (obdobie roľníckych povstaní), rozvíjal sa priemysel a podnikanie, začínala sa formovať buržoázia, ktorá čoraz výraznejšie ovplyvňovala spoločensko-politický vývoj. Európu následne zasiahla vlna národnooslobodzovacích hnutí, ktorá vyústila do revolúcie v roku 1848.
V Uhorsku zložitú situáciu začala využívať stredná šľachta (v Uhorsku nebola silná buržoázia), ktorej hlavným predstaviteľom bol Lajoš Košút. Jej snahou bolo dosiahnuť samostatnosť Uhorska. V monarchii silnel odpor voči Viedni, maďarský nacionalizmus a násilná maďarizácia.
Slovenské národné hnutie sa vyvíjalo v náročných podmienkach – na jednej strane silnel maďarský národnostný útlak, na druhej strane rakúsky hospodársky útlak.
Nespokojnosť mnohých predstaviteľov slovenského národa rastie. Práve vtedy sa začala formovať nová mladá generácia, ktorá v nasledujúcom období bude výraznou mierou ovplyvňovať slovenský politický, kultúrny a literárny život.
Štúrovci a ich činnosť:
Štúrova škola sa začala formovať na bratislavskom evanjelickom lýceu a je pomenovaná podľa jej hlavného predstaviteľa – Ľudovíta Štúra. V roku 1829 na spomínanom lýceu vznikla Spoločnosť česko – slovanská – študentský samovzdelávací spolok, ktorý sa zaoberal politickými a národnými otázkami. Práve jej členovia zorganizovali pamätnú vychádzku na Devín v roku 1836, na ktorej verejne prezentovali svoju lásku a oddanosť k slovenskému národu, snahu pozdvihnúť národný život. Na znak vernosti slovanstvu prijali účastníci vychádzky slovanské mená (Štúr – Velislav, Hurban – Miloslav,...). Spoločnosť zanikla v roku 1837, kedy vtedajšia vláda zakázala všetky študentské spolky. Štúrovci ale vo svojej činnosti pokračovali na Katedre reči a literatúry československej, ktorá bola vzápätí založená a ktorú viedol Juraj Palkovič. Istý čas jej námestníkom bol Ľudovít Štúr.
Významným rokom v činnosti štúrovcov sa stal rok 1843. Na Hurbanovej fare v Hlbokom sa v dňoch 11. – 16. júl 1843 stretli J. M. Hurban, M. M. Hodža a Ľ. Štúr a spolu rozhodli o kodifikácii spisovnej slovenčiny.
Základnou kodifikačnou príručkou sa stala Nauka reči slovenskej – autor Ľ. Štúr.Zavedenie spisovnej slovenčiny odôvodnil aj v diele Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí.
Základné pravidlá štúrovského pravopisu:
Vychádzal z kultúrnej stredoslovenčiny
Fonetický pravopis – „píš, ako počuješ“
Pri zapisovaní v, j, g sa prestali používať písmená w, g, gˇ
Dôsledné označovanie mäkkosti – ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi
Neprítomnosť hlások ľ, ä, é, ó, iu
Dvojhlásky sa zapisovali kombináciou ja, je, uo
Stále sa nepoužívalo y/ý
V G. pl. m. r. sa hláska v píše ako u – králou, sluhou
Nemá iu, namiesto toho používa ú – božú, znameňú
http://www.juls.savba.sk/ludevit/
Náuka reči slovenskej
Prvou knihou v štúrovčine bol almanach Nitra.
Napriek námietkam proti Štúrovej spisovnej slovenčine (M. M. Hodža, J. Kollár, M. Hattala) sa začala spisovná slovenčina spontánne používať, aj keď v otázke spisovného jazyka vládol výrazný chaos (čeština u evanjelikov, bernolákovčina, štúrovská slovenčina so snahou o opravu – Hurban, Hodža, Hattala). O úspech štúrovčiny sa ale postarala literárna tvorba štúrovcov.
Koncom roka 1843 Ľ. Štúra odvolali z Katedry reči a literatúry československej. Bol tŕňom v oku vtedajším vládnym predstaviteľom Ľ. Štúr odišiel na lýceum do Levoče a za ním v marci 1844 aj 22 jeho obdivovateľov a najhorlivejších študentov. Pri tejto príležitosti zložil Janko Matúška text známej hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska (neskôr sa stala hymnou Slovenskej republiky).Jej základom bola ľudová pieseň Kopala studničku, pozerala do nej.
Od roku 1844 sa stal novým centrom štúrovcov spolok Tatrín. Vznikol na podnet Ľ. Štúra v Liptovskom sv. Mikuláši. Predsedom spolku sa stal M. M. Hodža, pokladníkom Gašpár Fejérpataky – Belopotocký. Cieľom spolku bolo predovšetkým podporovať kultúrny život na Slovensku, zvyšovať vzdelanosť, vydávať a distribuovať slovenské knihy, podporovať slovenských študentov. Spolok Tatrín významnou mierou prispel ku kodifikácii spisovného jazyka. Môžeme ho považovať za predchodcu Matice slovenskej. V roku 1845 zásluhou Ľ. Štúra začal vychádzať prvý slovenský politický časopis – Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránskí. Vydávané boli v štúrovčine. O rok neskôr vydal J. M. Hurban prvé číslo novín Slovenskje pohladi na vedi, literatúru a umenja.
Štúrovské hnutie predstavovalo v danej dobe pre slovenský národ obrovský význam. Zjednocovalo ľudí rôzneho vzdelania, veku, organizovalo všetky vtedajšie aktivity na pomoc národu a jeho povznesenie. Štúrovci už pred revolúciou začali pripravovať vlastný politický program v momente, keď sa Ľ. Štúr stal poslancom na uhorskom sneme za mesto Zvolen.
Spoločensko-politická situácia sa výrazne skomplikovala v roku 1848. Európou sa šírili nepokoje, v monarchii sa začali búriť roľníci, ktorí aj napriek zrušeniu nevoľníctva nepocítili vo svojom živote žiadnu zmenu. Danú situáciu sa snažili využiť v prospech národa aj štúrovci. Radikálnym spôsobom sa usilovali presadiť Janko Kráľ a učiteľ Ján Rotarides. Spoločne iniciovali ozbrojené povstanie a následne boli za uvedenú činnosť uväznení. V dňoch 10. – 11. mája 1848 Liptovskom sv. Mikuláši (na Hodžovej fare) štúrovci sformulovali revolučný štátoprávny program – Žiadosti slovenského národa, v ktorom žiadali liberalizáciu a demokratizáciu uhorskej spoločnosti, prepustenie J. Kráľa a J. Rotaridesa, federalizáciu štátu, autonómiu národov, šírenie slovenčiny v školách a úradoch, vytvorenie slovenských symbolov,...
Po zverejnení uvedených požiadaviek úrady vydali na Ľ: Štúra, J. M. Hurbana a M. M. Hodžu zatykač, pred ktorým ušli do Čiech. V Čechách sa 2. júna 1848 konal Slovanský zjazd, na ktorom sa stretli predstavitelia všetkých Slovanov v monarchii a žiadali vytvoriť vlastnú federáciu v rámci monarchie (Česi načrtli aj teóriu o spoločnom štáte Čechov a Slovákov, Slováci oponovali, že ešte „nedozrel čas“.)
V septembri 1848 vznikla vo Viedni Slovenská národná rada(predsedom bol J. M.Hurban) ako najvyšší slovenský politický a vojenský orgán a sformovali sa zbory slovenských dobrovoľníkov, ktoré sa priamo zapojili do revolúcie. SNR 19. septembra 1848 vyhlásila samostatné Slovensko a neposlušnosť Pešti – maďarské úrady vytlačili dobrovoľníkov mimo územia, nastolili na Slovensku teror, Štúra, Hodžu a Hurbana vyhlásili za vlastizradcov a pozbavili ich štátneho občianstva. Rakúske vojská napokon celé povstanie potlačili.
Na trón v monarchii nastúpil mladý František Jozef I., ktorému následne Slováci doručili petíciu o vytvorení samostatného Slovenského územia v rámci habsburskej ríše (žiadali samostatný snem, úradnú reč slovenčinu,...) František Jozef I. nereagoval konkrétnym splnením požiadaviek, len neurčitými sľubmi.
13. augusta 1849 Rakúšania definitívne porazili Maďarov v bitke pri Világosi a v monarchii začalo nové obdobie – obdobie Bachovho absolutizmu (1849 – 1859). Alexander Bach sa stal ministrom vnútra, vytvoril policajný štát, obnovil pomery z pred revolúcie, začal veľké prenasledovanie národovcov, zaviedol cenzúru tlače, vyjadrovania, zakázal zhromaždenia,... V živote nášho a ďalších národov v monarchii začína ďalšie veľmi náročné obdobie.
Prečítaj si !
Použitá literatúra:
KRAJČOVIČ, R., ŽIGO, P.: Dejiny spisovnej slovenčiny. 1. vyd. 1990. Univerzita Komenského Bratislava. ISBN 80-223-0249-X
PRAVDOVÁ, Z.: Dejepis – nová maturita. 1. vyd. 2005. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-01366-0
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
VARSÁNYOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print Komárno. ISBN 80-967438-6-4
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára