SLOVENSKÁ ROMANTICKÁ LITERATÚRA

Znaky slovenskej romantickej literatúry:

• Romantizmus uzatvára epochu slovenského národného obrodenia – 1830 – 1850.
• Vzhľadom na spoločensko-politické podmienky sa slovenská romantická literatúra rozvíja o niečo neskôr ako európska romantická literatúra.
• Nadväzuje na európsku romantickú literatúru, ale zároveň nesie svoje vlastné znaky.
• Slovenská romantická literatúra odmieta predovšetkým individualizmus (silný jedinec) a titanizmus (jednotlivec vzdoruje osudu, je ochotný bojovať za ľudstvo).
• Európskemu romantizmu sa najviac priblížil Janko Kráľ (neodsúdil ani titanizmus – ostatní romantici ho odsúdili).
• Autori slovenského literárneho romantizmu zdôrazňujú predovšetkým lásku k vlasti, k národu a k jazyku. Výrazný je slovanský humanizmus.
• Hlavným literárnym druhom sa stala lyrika a veršovaná epika.
• V epike dominujú námety zo súčasnosti a minulosti – ide predovšetkým o podporu národnej hrdosti.
• V lyrike dominuje balada, pieseň (ponášky na ľudovú pieseň) a vznikajú aj nové žánre (duma).
• Výrazný vplyv na lyrickú tvorbu autorov má ústna ľudová slovesnosť – autori putovali po krajine a zbierali útvary ústnej ľudovej slovesnosti.
• Z ústnej ľudovej slovesnosti autori čerpajú témy, žánre i výrazové prostriedky.
• Zo žánrov ústnej ľudovej slovesnosti využívajú napr. prvky ľudových piesní, balád, rozprávok, povestí,...
• Z tém ústnej ľudovej slovesnosti využívajú napr. jánošíkovskú tematiku, protitureckú tematiku,...
• Z výrazových prostriedkov využívajú prirovnanie, epiteton, metaforu, zdrobneniny, epizeuxu (opakované pomenovanie),...
• V dielach sa vyskytujú kontrasty: bohatstvo – chudoba, vina – nevina,...
• Autori sú málo subjektívni – istou výnimkou je J. Kráľ a A. Sládkovič.
• Medzi znaky slovenského romantizmu patrí aj synkretizmus – miešanie druhov a žánrov.
• V dielach sa vyskytuje ľudový hrdina – vždy pochádza z dediny.
• Hrdina je zidealizovaný.

Využíva sa sylabický veršový systém – vznikol približne v 10. storočí. Pôvod má v cirkevnej tvorbe. V nej sa v uvedenom období využívali rôzne spevavé modlitby, recitatívy, ktoré si vyžadovali rovnaký počet slabík vo verši (spievali sa na tom istom tóne). Ich verše boli dlhé a často predelené melodickou cifrou, teda prestávkou (okrem A. Sládkoviča).

Základné znaky sylabického veršového systému:

- rovnoslabičnosť (izosylabizmus) – rovnaký počet slabík vo veršoch

- intonačná prestávka, ktorá rozdeľuje verš na dve časti

- spájanie veršov do dvojverší, dvojverší do štvorverší

- združený rým

- rytmicko-syntaktický paralelizmus

- korene má v ľudovej piesni a v predchádzajúcom literárnom vývoji

Obľúbeným veršom štúrovskej sylabickej poézie bol dvanásťslabičný verš.

slovenský romantizmus

sturovci