Slovenská medzivojnová dráma

Po skončení prvej svetovej vojny v roku 1918 vznikla po rozpade Rakúsko – Uhorska Československá republika.

V tomto období sa začína aj proces formovania slovenského profesionálneho divadelníctva, ktorý sa stretával s mnohými ťažkosťami – bolo málo slovenských hercov, režisérov, dramaturgov i slovenských divadelných hier. Všetky tieto okolnosti zapríčinili, že rozvoj drámy zaostával za poéziou a prózou.

V medzivojnovom období vznikli na Slovensku tri profesionálne divadlá – Slovenské národné divadlo v Bratislave, Východoslovenské národné divadlo v Košiciach a Slovenské ľudové divadlo v Nitre.

Ich vznik umožnil vytvoriť prvú profesionálnu scénu, ktorú reprezentovali herci Andrej Bagar, Oľga Borodáčová, Ján Borodáč a Hana Meličková. O rozvoj profesionálneho divadelníctva sa zaslúžil aj režisér Ján Jamnický.  

Dramatická tvorba sa vyvíjala v troch etapách:

1. etapa /20. roky/ - dominuje klasický repertoár.V prvých povojnových rokoch sa na scénach divadiel hrali hry starších autorov – Ján Chalupka, Ján Palárik, Jozef Hollý. Autormi prvých povojnových divadelných prác boli spisovatelia staršej generácie – Kukučín, Timrava, Tajovský. Hrali sa aj hry českých a ruských autorov, často Hviezdoslavov Herodes a Herodias.

2. etapa /30. roky/ - nastupuje nová generácia. Začína sa tvorba I. Stodolu a J. Barča – Ivana. Medzi ochotníkmi bol obľúbený Ferko Urbánek.

3. etapa /40. roky/ - začína sa experimentovať. Vzniká psychologická dráma – I. Stodola, Július Barč-Ivan a Peter Zvon. V období 2. svetovej vojny mnohí autori alegoricky vyjadrovali odpor k fašizmu zobrazením Jánošíka ako bojovníka proti panskej nevôli.

IVAN STODOLA

• pôvodným povolaním lekár, tvorca modernej spoločenskej komédie a historickej hry
• rozšíril slovenské divadlo do dedín, ponúkol repertoár mestečkám a mestám.

Náš pán minister - prvá celovečerná hra 

• Svoj výsmech zameral na zbohatlíkov a ich snahu preniknúť do „vyšších kruhov“.
• Dejová osnova je jednoduchá – jedinou túžbou matky je vychovať dcéru po pansky a vydať ju za pána aristokrata.
• Autor nadväzuje na tradíciu slovenskej frašky /Ján Chalupka/ a kritizuje súkromný i verejný život.

Čaj u pána senátora pranieruje malomeštiacke snobstvo, karierizmus a obmedzenosť. 

• Dej politickej satiry sa odohráva v malom meste v čase príprav na voľby.
• Nádejnými kandidátmi Strany všeobecného blahobytu sú nevzdelanci, kariéristi a malomeštiaci /hlavná postava Baltazár Slivka je majiteľ pohrebníctva/.

Obe divadelné hry sú stavané na slovnej a situačnej komike. Príznačný je posun ku karikatúre a satirickej fraške.

Jožko Púčik a jeho kariéra -  „satira na falošne chápaný humanizmus“.

• Dobráckosť hlavnej postavy /Jožko Púčik/ zneužívajú predstavitelia dobročinných spolkov /Humanitas/ na velebenie vlastnej predstieranej ľudomilnosti /riaditeľ Rohatý/
• Charita sa tu predstavuje ako kratochvíľa bohatých žien – keď sa ukáže Jožkova nevina, strácajú o neho záujem. 
• Kontrast je medzi hlavnou postavou a pretvárkou okolitého prostredia.
• 

  Autor v hre odkryl nemorálnosť, príživníctvo a predajnosť úradníckeho meštiactva.                              
• Stodola satiroval svoje postavy aj menami a spôsobom reči /tento postup využíval aj v iných hrách/.

V tragédii Bačova žena zobrazil následky biedy vysťahovalectva a moc peňazí v živote slovenského ľudu.

• Nositeľkou tragiky je hlavná hrdinka Eva.  
  

  
• Jej muž Ondrej Muranica, o ktorom dostane správu, že zahynul pri banskom nešťastí, ju nájde po návrate z Ameriky vydatú za priateľa /bača Mišo/.
• Ondrej sa domnieval, že citové i morálne problémy sa dajú riešiť peniazmi.
• Eva nezvládne rozdelenie svojich dvoch detí /synovia Miško a Ondrík/, materinský cit je silnejší ako láska k mužom, a preto konflikt rozuzlila vlastnou smrťou – samovraždou.
• V hre sú dve matky: Ondrejova matka a Eva. Existuje tu súvis s postavou matky v hre Matka od J. Barča-Ivana. Aj jeho matka mala vízie a predtuchy
• Predtuchy Ondrejovej matky súvisia s tým, že nik neverí, že by Ondrej mohol žiť, len ona. Tak isto tuší blížiace sa nešťastie.

JÚLIUS BARČ - IVAN    

• pôsobil ako evanjelický kňaz.
• Pod dojmom vzbury robotníkov vo svojom rodisku v Krompachoch napísal svoju prvú hru 3 000 ľudí, v ktorej upozornil na problémy nezamestnaných Slovákov v Amerike.
  

  
  

  
  

  Komédia   Mastný hrniec  

 

• zakladá sa  na omyle a zámene postáv /J. Palárik/, vďaka ktorej stredoškolského profesora Babíka považujú za novovymenovaného ministra financií.
• Dej je umiestnený do Ťuťotína – moderného Kocúrkova.
• Autor zameral satiru najmä na karierizmus a ziskuchtivosť skupiny ľudí, ktorá sa snažila získať v novom štáte výhodné postavenie.
• Vysmieva sa úplatkárstvu a pretvárky malomestských obyvateľov. 

Matka     

• vrchol Barčovej tvorby 
• tragédia z baníckeho prostredia.
• Rozpráva príbeh o matke a jej dvoch synoch – Jano, Paľo – ktorí sa nenávidia.
• V centre je spor o majetok, o ženu /Katku/ a prvenstvo v rodine.
• Dej ovplyvňujú matkine vidiny a predtuchy
• Matka napokon obetuje vlastný život, aby zabránila bratovražde.
• Jej rozhodnutie obetovať svoj život, aby zachránila Paľa a zmierila tak bratov, je vlastne vzburou matky proti osudu, proti jeho rozhodnutiu, ktoré vedela vždy dopredu /vízie, predtuchy/ a nedokázala mu zabrániť.
• Dráma sa vyznačuje psychologickým expresionizmom: konanie postáv je vybičované do krajnosti; často je nastoľovaná otázka života a smrti.

Vo svojich posledných divadelných hrách sa Barč zaoberal psychologickými a etickými problémami a zameral sa na prieskum vnútra človeka. Vo svojej tvorbe využíva postupy tzv. analytickej drámy – hry Neznámy, Dvaja. Zobrazuje v nich správanie sa ľudí v hraničných situáciach.

PETER ZVON -  vlastným menom Vladimír Sýkora

• Hlavným námetom jeho veršovanej komédie Tanec nad plačom je otázka, či vôbec existuje pokrok a zmena, a ak áno, v čom sa prejavuje.
• Konfrontáciou feudálnej a súčasnej spoločnosti ukazuje, že pokrok je zdanlivý.
• V prológu historické postavy vystupujúce z obrazu /pochádzajú zo 17. storočia – rokoko/ spoznávajú mravy a spôsob života súčasníkov a konfrontujú s nimi vlastné názory.
• Chcú sa presvedčiť, či sa v súčasnosti niečo zmenilo.
• V epilógu sa postavy vrátia do obrazu. Zisťujú, že súčasný svet je z mravného hľadiska oproti minulosti v úpadku.
• Autor chcel dokázať, že technický pokrok moderných čias sa vôbec nekryje s pokrokom vzdelania a dokonalejšej mravnosti.
• Zvon doplnil hru songami. Sluha Barnabáš v závere hry spieva: „Dal Pán Boh svedomie ľuďom, /by zla sa nechcelo,/ ach, v potokoch sĺz a krvi / svedomie zomrelo.“ Jedinou ozajstnou hodnotou v živote je láska a súcit.

Ferko Urbánek

bol obľúbený najmä medzi ochotníkmi.

Začínal so spoločenskými komédiami, v ktorých zachytil príbehy zo života vyšších kruhov.

Neskôr sa preorientoval na dedinskú tematiku – hra Škriatok.

Nový typ aktívnej ženy vystupuje vo veselohre Kamenný chodníček

Vo svojich hrách si všíma alkoholizmus – hra Pytliakova žena – i sociálne rozpory.

Napísal aj hry s náboženským námetom a divadelné hry pre deti a mládež s didaktickým zameraním.

Prečítajte si !

Janko Borodáč

Ján Jamnický

Použitá literatúra:

1. Dvořák, K.: Nová maturita zo slovenského jazyka a literatúry. Bratislava : Aktuell, 2009. ISBN 978 – 80 – 89153 – 63 – 3.

2. Mihálik, I. – Vítezová, E.: Literárne listy pre 3. ročník gymnázií a stredných škôl. Košice: ARS LITERA, 2005; s. 19 – 29. ISBN 80 – 88894 – 19 – 0. 

3. Obert, V. a kol.: Literárny sprievodca /nielen pre maturantov/. Košice: ARS LITERA, 2003; s.146. ISBN 80-88894-18-2.

4. Slovenská a česká literatúra na dlani. Bratislava: Príroda, 2001. ISBN 80-07-00473-4.

5. Varsányiová, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. Komárno : VARIA PRINT, 2006; s. 78 – 81. ISBN 80-89181-10-4.

6. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Didaktis, 2004; s. 148 – 149. ISBN 80 – 89160 – 02 –
7. https://www.google.sk/search?client=opera&hs=EmS&rls=sk&channel=suggest&biw=1016&bih=624&tbm=isch&sa=1

ROZPRÁVACÍ SLOHOVÝ POSTUP

najstarší zo všetkých slohových postupov,

• najrozvinutejší, typovo najbohatší
• základný slohový útvar - rozprávanie

Rozprávanie zachytáva príbeh, sleduje dejovú líniu.


Rozprávanie v jazykových štýloch

hovorový štýl - jednoduché rozprávanie

• umelecký štýl - rozprávka, balada, povesť, román...
• publicistický štýl - fejtón

Druhy rozprávania

Ústne rozprávanie - predpokladá bezprostredný kontakt medzi rozprávačom a poslucháčom.
Nájdeme ho v umeleckých dielach v tzv. priamom rozprávaní ( ja -  rozprávanie).

Jednoduché rozprávanie - vyskytuje sa v bežnej komunikácii, v rodinnom prostredí, v škole. Zvyčajne sleduje dejovú líniu bez rozsiahlejších opisov alebo úvah.

Komplexné rozprávanie - využíva už aj opis a charakteristiku a prvky úvahy.

Reprodukcia - je prerozprávaný dej knihy, filmu, divadelnej hry a pod.


Kompozícia umeleckého roprávania :

1. Úvod expozícia - vykreslenie prostredia, doby, hlavné postavy, náznaky konfliktu

2. Zápletka - kolízia. Odohrá sa udalosť, ktorá má rozhodujúci vplyv na dej, objaví sa konfliktná postava, dej začína gradovať, lexika je expresívnejšia.

3. Vyvrcholenie deja a rozporov  - kríza - postava sa môže dostať do konfliktu :

• s inou postavou - medziľudské vzťahy
• so spoločnosťou - spoločenský konflikt
• sama so sebou - osobný konflikt

4. Nečakaný dejový obrat - peripetia - dej sa zrýchľuje, smeruje k rozuzleniu konfliktu

5. Rozuzlenie - zlý alebo dobrý koniec

Kopozičným princípom, ktorý môže byť základom umeleckého rozprávania môže byť:

1. retrospektívny princíp (podáva v prítomnopsti obraz minulého )
2. chronologický princíp ( buduje  dejové pásmo po časovej osi)
3. reťazový princíp (  každý nový príbeh ndvazuje na predchádzajúci, navzájom sú spojené postavou hlavného hrdinu)
4. in medias res - ( rozpráva prbeh uprostred deja - bez fázy pred udalosťou )

Dobrá rada !

• Dajte svojmu príbehu pevnú stavbu od začiatku až po pointu.
• Využite fantáziu.
• Držte sa deja, zbytočne od neho neodbiehajte.
• Využite aj opis prostredia a postáv, Opis by mal rozprávanie dotvárať, nie ho nahrádzať.
• Neopakujte slová - precvičujte si synonymické výrazy.

Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2. vyd. 2002. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-95-7
HINCOVÁ, K., HÚSKOVÁ, A.: Slovenský jazyk pre 1. – 4. ročník stredných škôl, 1. vyd. 2008. SPN Bratislava, ISBN 978-80-10-01557-3

PUBLICISTICKÝ ŠTÝL

PUBLICISTICKÝ ŠTÝL

Subjektívno-objektívny štýl.

Uplatňuje sa najmä v žurnalistickej (novinárskej) praxi, teda vo sfére masovej komunikácie.

Jeho hlavným cieľom je prinášať informácie o nových, aktuálnych, zaujímavých, potrebných,... udalostiach, faktoch,...Zároveň je jeho úlohou poúčať, ovplyvňovať, presviedčať a získavať pre svoj názor čitateľskú verejnosť. Ide teda o komunikáciu s verejnosťou, s čitateľom, prípadne poslucháčom. Čitateľ, resp. poslucháč je v centre pozornosti žurnalistu, ktorý sa usiluje prispôsobiť náročnosť obsahu a formy jeho priemernej vzdelanostnej úrovni.

Publicistický štýl pracuje s rôznymi slohovými postupmi.

Využíva napr. informačný slohový postup (správa, interview,...), výkladový slohový postup (úvodník, recenzia, glosa,...), úvahový slohový postup (komentár, glosa,...), rozprávací slohový postup (reportáž).

Je hybridným štýlom – využíva výrazové prostriedky náučného, umeleckého i hovorového štýlu.

Základné znaky publicistického štýlu:


Písomnosť/ústnosť - ide takmer vždy o vopred písomne pripravené texty, ktoré môžu byť aj ústne prednesené (napr. správy v televízii). Médiá rozdeľujeme na:

Printové médiá – tlačené – charakterizuje ich písomnosť.

Elektronické médiá – rozhlas a televízia – charakterizuje ich ústnosť.

Monologickosť – písomnosť/ústnosť (bez priamej prítomnosti poslucháča) spôsobuje, že v publicistickom štýle chýba spätná väzba, uplatnenie mimojazykových prostriedkov (mimika, gestikulácia,...). Zásluhou elektronických médií sa táto vlastnosť oslabuje, objavuje sa dialóg, napr. v diskusných fórach na internete, v niektorých žurnalistických žánroch, ako je anketa, čitateľský ohlas,...

Verejnosť – útvary publicistického štýlu sú určené širokej verejnosti, majú tzv. všeobecného adresáta. Musia preto počítať s jeho rôznou vzdelanosťou, vyspelosťou,... a uvedenému faktu prispôsobovať náročnosť používaných slov, zložitosť viet,...

Informačnosť – hlavným cieľom publicistického štýlu je informovať o spoločenskom a politickom dianí.

Variabilnosť – útvary publicistického štýlu výrazne vynikajú variabilnosťou, ktorá sa prejavuje vo výbere tém, v spôsobe ich spracovania, v kompozičnej pestrosti, v pestrosti útvarov,...

Aktualizovanosť – obsah jednotlivých žánrov publicistického štýlu musí predovšetkým čitateľa /poslucháča zaujať, musí byť presvedčivý,...Publicistický štýl informuje hlavne o aktuálnych udalostiach (voľby, festivaly, kultúrne podujatia,...)

Objektívnosť/faktografickosť – publicistický štýl sa zameriava na fakty, preto výrazne pracuje s vlastnými menami, konkrétnymi podstatnými menami, presnými číslami, teda s číslovkami,...

Koncíznosť (zomknutosť) - na obmedzenom priestore treba sprostredkovať pomerne veľké množstvo faktov a informácií.

Titulok – je dôležitou súčasťou publicistických žánrov. Poskytuje čitateľovi prvú informáciu, upútava jeho pozornosť a zachytáva celý obsah článku, niekedy naznačuje názor autora alebo celej redakcie na prezentovaný jav. Okrem titulku sa v novinách stretneme aj s podtitulkom a nadtitulkom.


DRUHY PUBLICISTICKÝCH ÚTVAROV:

SPRAVODAJSKÉ - správa, interwiew, riport, komuniké, rezolúcia, referát, reklama
ANALYTICKÉ  -úvodník komentár,Recenzia, posudok, kritika, diskusia, glosa, pamflet, karikatúra,
BELETRISTICKÉ - reportáž, fejtón, črta, causerie, stĺpček, besednica


FEJTÓN:

Žáner krátkeho rozsahu.Využíva prvky humoru a satiry. Autor duchaplne a vtipne kritizuje napr. nejaký spoločenský problém. Autor sa vo fejtóne zameriava takmer vždy len na jeden jav.
Každý fejtón musí mať na konci pointu.


  FEJTÓN. Spomienky na maturitu: Aj malé meškanie môže niekedy spôsobiť veľké problémy
15. apríl 2013 | Jaroslav Dodok

Bolo jedno z tých nádherných sychravých jarných rán, kedy nehodno ani psa von vyhnať, nieto ešte ísť do školy. No a mne zase nezvonil budík na mobile. Niežeby sa mi to stalo prvýkrát...
Dobre, priznám sa vám. Niekedy sa mi to stáva. Ale fakt nie príliš často. Či? Inokedy by mi to žily netrhalo, ale dnes tuším maturujem. Vyskočila som z postele: „Maturita! Koľko je hodín?“ S námahou som rozlepila oči. Trištvrte na sedem.
To je zlé. Ale, keď sa poponáhľam, tak mám šancu ako-tak stíhať. Chytro som sa vykotúľala z postele a moja prvá cesta viedla ku skrini. Ako sa tak poznám, tak tu opäť prestojím aspoň polhodinu, kým si niečo vyberiem. Ale to si dnes nemôžem dovoliť!

Nakoniec som samu seba prekvapila, ako som všetko postíhala. Mala som ešte desať minút čas. Stála som pred zrkadlom a už som len robila posledné úpravy. Samozrejme, zase mám zubnú pastu na líci. Nechápem, že som sa za osemnásť rokov nenaučila, na čo sa používa. Alebo, žeby sme mali v kúpeľni také zahmlené zrkadlo, že som nemohla vidieť, kam mierim so zubnou kefkou? No dobre, prestanem s týmito mojimi vysoko filozofickými úvahami. Mala by som už ísť. Ták, už len zamknúť… Zrazu som začula akýsi dupot. Bol to môj malý biely pes, ktorý mal blato až za ušami. Náhlil sa ma privítať. Ale nech ho ani nenapadne… Neskoro. Na mojej červenej sukni mám otlačené dve tmavé packy. No a čo? Veď to sa teraz nosí, nie? Dobre, ja viem, že nie. Asi si to budem musieť ísť zmyť. Chytro teda utekám späť do kúpeľne.

Super! Zostávajú mi dve minúty. Utekám v „štekloch“ po ceste plnej jám a podchvíľou zanadávam. Kabelka mi lieta na všetky strany a účes, s ktorým som sa babrala už sa určite účesom nazvať nedá. Dobre, že sa nevidím. Vybehnem na hlavnú cestu a čo nevidím? Autobus! Jé, ako ja milujem tieto ranné behy. Ale ešte vždy som si nezvykla, hoci ich absolvujem pomerne často. Hm, dnes by ma mohol aj počkať… „No jasne, to určite. Radšej nahoď šprinty, lebo ti zase ujde,“ ozval sa môj vnútorný hlas. Ach, tak dobre. Čo už.

Rozbehla som sa a rozhodla, že zabehnem rekord na dvesto metrov. Už len pár krokov(či skokov?) a som tam. Rekord to určite bol, dychčala som ako parná lokomotíva. Ale čo z toho, keď som tam dobehla, autobus zablikal, na pozdrav ešte zavrčal a pobral sa ďalej. Hm, zase…

Ďalší autobus mi už neušiel. V meste budem síce o polhodinku neskoršie, ale to nevadí. Celou cestou som v duchu autobusára poháňala, aby šliapol na plyn. On sa totiž vliekol ako slimák s tonovou búdkou. Ach, keby mám vodičák, tak to vezmem za neho…

Konečne sme prišli na stanicu! K dverám som sa hnala ako prvá. Za sebou som počula frflavé hlasy babiek: ,,Kam sa tak valí? To nemôže pustiť najprv starších?“ Áno? Aj by som sa ich spýtala, kam sa oni tak ponáhľajú. Či do Lidlu, alebo nebodaj do Kauflandu? Počula som, že tam majú zľavu na termo ponožky. Ale škoda, nemám čas. Zrejme som nemala byť až taká škodoradostná, pretože hneď, ako som vyskočila z autobusu, zrazu mi kabelka spadla do kaluže. Fajnovo!

Do školy som prišla presne o deviatej. o minútu neskôr a bola by som v háji. „Dobré ráno!“ zadychčano som pozdravila. Odpoveďou mi bol smiech spolužiakov a potom sa ozval učiteľ, ktorý nám robil dozor. Bol to čistý mampažista, asi najlepší dozor, aký sme mohli schytať: „…bré ránko, čo ideš aj ty na maturitu?“ Nedalo sa nesmiať. Dnes bude tuším veselo.

Chytro som si sadla na určené miesto Maturitné zadania a odpoveďové hárky som už mala na lavici. Otvorila som kabelku. Ešte nájsť pero. Začala som sa v nej nervózne prehrabávať. Kde je? Bože, tušila som, že som si niečo zabudla. Keby som si večer nachystala všetky veci, takéto problémy by som nemala. Našťastie, moja kamarátka si všimla moje patálie a hodila mi jedno. „Dík!“

Spokojná som otvorila zadania a začala čítať. To však netrvalo dlho. keď som chcela zaznačiť prvú správnu odpoveď, zistila som, že pero nepíše. Keby som niekde inde a nie na maturite, asi by som sa začala smiať na dnešnom fakt škodoradostnom dni. Ale čo teraz? Všetci už veselo píšu. Je takmer štvrť a ja tu stále riešim patálie s jedným perom. Zrazu som sa uškrnula. Niečo mi napadlo!

Znova som otvorila kabelku a po chvíľke som z nej víťazoslávne vylovila čiernu ceruzku na oči. Hm, ešte šťastie, že som si ju včera zastrúhala. Teraz budem mať aspoň istotu, že mi na šesťdesiat otázok vydrží písať. Z tohto vyplýva poučenie, že niektoré veci sa vždy oplatí mať v kabelke.

Potom som sa konečne vrhla na tie zadania, ktoré už sa nemohli dočkať, kedy potrápia môj mozog. Tak teda, dnešný deň mi moje nestíhanie spôsobilo nemalé problémy, ale dúfam, že aj napriek tomu zmaturujem.

student24/Monika Kusendová

Zdroj: Global24


Zdroj:

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2. vyd. 2002. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-95-7
HINCOVÁ, K., HÚSKOVÁ, A.: Slovenský jazyk pre 1. – 4. ročník stredných škôl, 1. vyd. 2008. SPN Bratislava, ISBN 978-80-10-01557-3
MATURUJEM ZO SLOVENĆINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9
OLOŠTIAK, M., GIANTISOVÁ – OLOŠTIAKOVÁ, L.: Krok za krokom k maturite - Slovenský jazyk. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-066-7
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

MATURITNÁ SLOHOVÁ PRÁCA

V písomnej forme internej časti maturitnej skúšky zo SJL sa hodnotí:

• dodržanie rozsahu práce,
• celková úprava (prepísanie práce z konceptu do čistopisu, čitateľnosť, zretľné rozlíšenie veľkých a malých písmen, dôsledné dodržiavanie diakritických znamienok, zreteľné grafické členenie odsekov, čistota textu (text bez škrtania), dodržiavanie okrajov), 
• obsah, kompozícia, jazyk, štýl, pravopis,
• celkový dojem (práca by nemala obsahovať nelogické názory, protispolo enské postoje, antihumánne a neetické názory, názory propagujúce poškodzovanie ľudského zdravia a iné negatívne názory a postoje)

Najčastejšie chyby študentov v slohových prácach:

• nevyužívajú bohatosť slovnej zásoby, málo využívajú jednoduché vety a ich pestrosť z rôznych hľadísk,
• často využívajú zložené súvetia (3 a viac viet), ktoré sú aj chybne utvorené, používajú zbytčné slová (ten, tomu, to, vlastne, proste...), v blízkych vetách opakujú rovnaké slová, často sa vyjadrujú frázovito, boja sa /
• nevedia sa úprimne vyjadriť, nevyjadrujú vlastný názor, nepíšu o skuto ne prežitom, preto ich práce pôsobia menej presvedčivo, nenapíšu si osnovu, nepremyslia si kompozičnú stavbu práce, intuitívne sa nechajú unášať myšlienkami, nedodržiavajú slohový útvar, odklon od témy, často chýba pútavosť už v úvode...
• Žánre, ktoré sa môžu vyskytnúť v zadaní maturitnej slohovej práce sú: výklad, úvaha, rozprávanie,beletrizovaný životopis, slávnostný prejav, charakteristika osoby, umelecký opis, diskusný príspevok

VÝKLAD

Dôležité je:

• dodržanie témy,
• jasné vysvetlenie problému, používanie argumentov (tvrdení s dôkazmi), citovanie (odbornej literatúry),
• bibliografické záznamy, objektívnosť (využitie 1. os. pl. alebo 3. os. sg.),
• nadväznosť a logickosť textu, členenie na úvod, jadro a záver (jednotlivé časti na odseky),
• pre výklad v náučnom štýle sú charakteristické neutrálne slová, odborné slová – termíny, zložitá skladba
• viet, využitie polovetných konštrukcií a zložených súvetí. 

Niekoľko rád :

V prvom rade je dôležitá dôkladná znalosť / orientovanie sa v problematike. Pozor na skĺznutie k úvahe. Musíte argumentovať !

ÚVAHA

Dôležité je:

• dodržanie  témy, aktualizácia, subjektívnosť
• nadväznosť a logickosť textu, členenie na úvod, jadro a záver (jednotlivé časti na odseky),
•  využitie pestrej slovnej zásoby (bohatý, pestrý jazyk, dôležitá je obraznosť, expresívnosť vyjadrovania - kladne alebo záporne citovo zafarbené slová, umelecké prostriedky: re nícke otázky, hyperboly, prirovnania, metafory, prívlastky, opakovacie prostriedky, frazeologizmy, výroky...)
•  používanie hodnotiacich prvkov / výrazov (napr. jedinečný, absurdný),
• využitie lexiky všetkých štýlov – vyšší, stredný, nižší, využitie jednočlenných i dvojčlenných viet, vety s rôznou modálnosťou a dĺžkou, príčinno-následkové súvetia, osobitné vetné konštrukcie,
• originálnosť a nie frázovitosť.

Niekoľko  rád

Píšte o tom, čo dobre poznáte, čo je vám blízke, s podstatou čoho sa môžete názorovo, citovo i myšlienkovo stotožniť . Vyjadrujte svoj vlastný názor, hovorte za seba, píšte úprimne. V popredí nech sú vaše osobné postrehy, názory, postoje. Bute tvoriví, objavní, dôvtipní. Posudzujte a hodnoďe javy z nového pohľadu, hľadajte vzájomné súvislosti, klaďte ich do nových vzťahov, snažte sa odkryť nové významy, prípadne vyvodiť všeobecné závery (nepíšte to, čo už všetci poznajú, čo je všeobecne známe, nepíšte ošúchané heslá a frázy! Nepoučujte, ale zamýšľajte sa, nastolené otázky môžete ponechať otvorené, aby ich doriešil čitateľ  tým ho nenásilne a pôsobivo ovplyvňujete). Úvaha môže ma apelatívny charakter (vyzývate čitateľa k zamysleniu i ku konaniu). Usilujte sa o pestrosť , pôsobivosť vyjadrenia a novosť pohľadu na problém.

ROZPRÁVANIE

Dôležité je:

• vyrozprávať udalosť, príbeh (nie sled činností za urč itý čas!),
• dodržať vnútornú stavbu epického diela (zápletka, zauzľovanie, vyvrcholenie, nečakaný obrat v deji,
• rozuzlenie, príp. pri jednoduchom rozprávaní udalosť zachytená v časovom slede),
• nadväznosť a logickosť textu, členenie na úvod, jadro a záver (jednotlivé časti na odseky),
• členenie textu na pásmo rozpráva a a pásmo postáv,
• pestrá slovná zásoba (využitie lexiky všetkých štýlov – vyšší, stredný, nižší - slová zo všetkých vrstiev
• slovnej zásoby - spisovné i nespisovné, používané i málo známe, frazeologizmy,
• umelecké jazykové prostriedky –metafory, epitetá, metonymie, prirovnania, opakovacie prostriedky, správne využitie slovných druhov (slovies, častíc, citosloviec a ostatných),
• využitie historického prézentu, využitie rôznorodej modálnosti viet, rôznych typov viet a súvetí - obohatenie
• rozprávania o opisné a úvahové prvky (pozor: nesmú prevládať),
• zaujímavosť, originálnosť, pútavosť

Niekoľko rád

Premyslite si osnovu udalosti, príbehu. Môžete využiť rôzne typy viet - oznamovacie, zvolacie, opytovacie vety, jednoduché vety, vety s polovetnými konštrukciami (prechodník...), súvetia, zložené súvetia, jednočlenné vety („Je dusno.“), dvočlenné („Skriňa stála na druhom konci izby.“), slovesné, neslovesné („Pán učite !), možno využi i vsuvky („Prišla fujavica a – obávam sa – príde ešte tuhšia.“), výpustky („A tu jar.“), nedokončené výpovede („Keby Jula naozaj chcela...“) Okrem priamej reči možno využiť i vnútorný monológ. Nezabudnite opísať prostredie a vykresliť aj charaktery postáv. Dôležitá je gradácia, napätie. Využite svoju fantáziu! Nezabudnite na vierohodnosť a presvedčivosť príbehu / udalosti.

CHARAKTERISTIKA OSOBY

Dôležité je:

• enumerácia vlastností osoby vo vzťahu k sebe, ľuďom, okoliu, práci..., temperament, záujmy, schopnosti,
• svetonázor..., komplexná charakteristika osoby (vlastnosti človeka z viacerých uhlov pohľadu), využitie priamej i nepriamej charakteristiky,
• nadväznosť a logickosť textu, členenie na úvod, jadro a záver (jednotlivé časti na odseky),
• správne využitie slovných druhov (najmä prídavných a podstatných mien, prísloviek), využitie synoným, antoným,
• z hľadiska syntaxe – využitie viet s viacnásobným vetným lenom, súvetí s vedľajšími vetami,
• využitie lexiky všetkých štýlov (vyšší, stredný, nižší) – využitie citovozafarbených slov, umeleckých
• prostriedkov (prirovnania).

Niekoľko rád

V charakteristike buďte objektívni – priblížte kladné i negatívne vlastnosti opisovaného človeka nezveličene, neskreslene – aby sa charakteristika nestala ódou alebo karikatúrou. Charakteristika môže začínať opisom postavy, môže obsahovať aj hodnotenie, môže byť zavŕšená krátkou úvahou alebo zamyslením.

BELETRIZOVANÝ ŽIVOTOPIS

Dôležité je:

• využitie príbehovosti (umelecky opísaný príbeh života),
• faktografickosť – umelecké zakomponovanie najdôležitejších faktov (min. 5) – napr. narodenie, rodinné
• zázemie, štúdium, záujmy, schopnosti, študijné / jazykové pobyty, ambície do budúcnosti),
• časová postupnosť poľ a vopred zvoleného plánu (chronologická postupnosť alebo retrospektíva),
• nadväznosť a logickosť textu, členenie na úvod, jadro a záver (jednotlivé časti na odseky), 
• tvorivé využitie umeleckých jazykových prostriedkov,
• originálnosť.

Niekoľko rád

Beletrizovaný životopis nie je žáner administratívneho štýlu, ale smeruje k umeleckému štýlu, preto fakty nemožno uvádzať vo forme presných informácií (napr. začal som študovať na Súkromnom gymnáziu, Oravská 11, Žilina). Snažte sa o umelecký pohľad na život – využite obrazné pomenovania – metafory, personifikácie, epitetá, prirovnania, opakovacie prostriedky.

DISKUSNÝ PRÍSPEVOK

Dôležité je:

•  adresnosť (adresovanie konkrétnym posluchá om), aktuálnosť,
• vlastné hodnotenie problémov s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike (subjektívnoobjektívny prístup), používanie argumentov a citátov s cieľom presvedčiť poslucháčov,
• využitie výkladových aj úvahových postupov (vysvetľovanie, argumentovanie i vlastný názor),
• nadväznosť a logickosť textu, členenie na úvod, jadro a záver (jednotlivé časti na odseky),
• z hľadiska syntaxe – využitie zložených súvetí – prí inno-následkových, dôsledkových, využitie
• polovetných konštrukcií, a to vo výkladovej časti textu,
• využitie pestrej modálnosti viet – v úvahovej časti textu,
•  z hľadiska lexiky – využitie odborných termínov, použitie presviedčacích prvkov, ktoré majú podnecovať a motivovať poslucháča (rečnícke otázky, zvolania...),
• subjektívna interpretácia objektívnych faktov (l. os. sg. alebo l. os. pl.) – vyjadrenie vlastného názoru, postoja.

Niekoľko rád

Do úvodu zahrńte: oslovenie, poďakovanie za slovo, nadviazanie na predchádzajúci príspevok, do záveru poďakovanie za pozornosť . Pri nadväzovaní na predchádzajúci referát či diskusný príspevok možno využiť niektoré zo slovných spojení: Chcel by som nadviazať na... (Ne)možno súhlasi ... Ako sa už hovorilo... Vidí sa mi správne spomenú ... Podľa mojej mienky... Je známe, že... Všetci viem, že... Diskusia ukazuje... V úvode je potrebné uviesť, o om budete hovori , o akom probléme, v jadre vysvet ujte, uvažujte, prezentujte osobný názor alebo návrh, v závere je nutné k niečomu dospieť . Zdôrazni odlišnosť vlastného pohľadu, názorov – prínos príspevku. Pokúste sa vyprovokova počúvajúcich, aby sa zamýšľali, neboli ľahostajní.

SLÁVNOSTNÝ PREJAV

Dôležité je:

• vlastné hodnotenie aktuálnych javov (subjektívno-objektívny prístup),
• nadväznosť a logickosť textu, členenie na úvod, jadro a záver (jednotlivé časti na odseky),
• pestrá modalita viet, využitie emocionálne pôsobiacich prvkov, parafrázovanie a citovanie, využitie
• okrídlených výrazov, exempiel (príkladov), aforizmov, bonmotov (bonmot = vtipné slovo, vtipné porekadlo),
• paralela, veľmi krátky príbeh (vhodný!!!)
• pestrá lexika, využitie obrazných pomenovaní a opakovacích figúr,
• subjektívnosť pohľadu,
• originálnosť vo vyjadrovaní, nie frázovitoť

Niekoľko rád

Slávnostný prejav je adresovaný konkrétnym poslucháčom, je potrebné, aby to z textu bolo cítiť – dôležité je oslovenie (nemusí však by priamo na začiatku, môže by i v strede textu). Začať je potrebné pútavo – citátom, výrokom, parafrázou známej myšlienky, príkladom, otázkou... Je dôležité poveda niečo nové, nie ošúchané známe heslá. Využite metafory, prirovnania, personifikácie, rč nícke otázky, epitetá, dvojitý zápor, elipsu (výpustku), vytýčený vetný člen, opakovanie slov s cieľom zdôrazniť myšlienku...

UMELECKÝ OPIS

Dôležité je:

•  enumerácia zobrazovaných javov,
•  subjektívnosť pohľadu na zobrazované javy,
• dodržanie zvoleného kompozičného plánu (napr. od detailov k celku alebo naopak...),
• nadväznosť a logickosť textu, členenie na úvod, jadro a záver (jednotlivé časti na odseky),
• využitie viet s viacnásobným vetným členom, použitie prídavných mien, prísloviek, synoným,
•  pestrosť  použitých jazykových prostriedkov, tvorivé využitie umeleckých jazykových prostriedkov,
• emocionálnosť

Niekoľko rád

Cieľom je vyjadriť , ako opisovaný objekt pôsobí na city, aké vyvoláva nálady, predstavy – úprimne vyjadri subjektívne pocity. V náladovom opise neopisujte, ako opisovaný predmet presne vyzerá (presný opis videného), ale dojem, ktorý vyvoláva. Využíva sa obrazné videnie – využite metafory, personifikácie, metonymiu, prirovnania, podobenstvo (prirovnanie rozvinuté do príbehu alebo príhody, ktorá sa však nemusela stať , ale je dobrým príkladom pre vyjadrenie zobrazovanej vec – napr. povesť o Svätoplukových prútoch, podobenstvo o márnotratnom synovi)...  

Použitá literatúra:

HINCOVÁ, K., HÚSKOVÁ, A.: Slovenský jazyk pre 1. – 4. ročník stredných škôl. Bratislava: SPN, 2007.

PODROBNOSTI HODNOTENIA A KLASIFIKÁCIE MATURITNEJ SKÚŠKY (podľa Vyhlášky 318/2008 Z.z. a jej zmeny 209/2011 Z.z.)

§ 15 (do 1. 9. 2012)

(7) Žiak úspešne vykoná maturitnú skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, ak jeho hodnotenie z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky

a) nie je horšie ako stupeň prospechu 3 – dobrý bez ohľadu na to, aké hodnotenie žiak získa z písomnej formy internej časti maturitnej skúšky a z externej časti maturitnej skúšky, alebo

b) je stupeň prospechu 4 – dostatočný a v písomnej forme internej časti maturitnej skúšky získa viac ako 25 % z celkového počtu bodov a súčasne v externej časti získa viac ako 33 % z celkového počtu bodov.

§ 15 (po 1. 9. 2012)

(4) Žiak môže vykonať ústnu formu internej časti maturitnej skúšky bez ohľadu na výsledok externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky.

(5) Každú úlohu v maturitnom zadaní ústnej formy internej časti maturitnej skúšky hodnotí predmetová maturitná komisia samostatne.

(7) Žiak úspešne vykoná maturitnú skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, ak jeho hodnotenie z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky

a) nie je horšie ako stupeň prospechu 3 - dobrý a v písomnej forme internej časti maturitnej skúšky získa viac ako 25 % z celkového počtu bodov alebo v externej časti získa viac ako 33 % z celkového počtu bodov, alebo

b) je stupeň prospechu 4 - dostatočný a v písomnej forme internej časti maturitnej skúšky získa viac ako 25 % z celkového počtu bodov a súčasne v externej časti získa viac ako 33 % z celkového počtu bodov.