Slovenská medzivojnová dráma

Po skončení prvej svetovej vojny v roku 1918 vznikla po rozpade Rakúsko – Uhorska Československá republika.

V tomto období sa začína aj proces formovania slovenského profesionálneho divadelníctva, ktorý sa stretával s mnohými ťažkosťami – bolo málo slovenských hercov, režisérov, dramaturgov i slovenských divadelných hier. Všetky tieto okolnosti zapríčinili, že rozvoj drámy zaostával za poéziou a prózou.

V medzivojnovom období vznikli na Slovensku tri profesionálne divadlá – Slovenské národné divadlo v Bratislave, Východoslovenské národné divadlo v Košiciach a Slovenské ľudové divadlo v Nitre.

Ich vznik umožnil vytvoriť prvú profesionálnu scénu, ktorú reprezentovali herci Andrej Bagar, Oľga Borodáčová, Ján Borodáč a Hana Meličková. O rozvoj profesionálneho divadelníctva sa zaslúžil aj režisér Ján Jamnický.  

Dramatická tvorba sa vyvíjala v troch etapách:

1. etapa /20. roky/ - dominuje klasický repertoár.V prvých povojnových rokoch sa na scénach divadiel hrali hry starších autorov – Ján Chalupka, Ján Palárik, Jozef Hollý. Autormi prvých povojnových divadelných prác boli spisovatelia staršej generácie – Kukučín, Timrava, Tajovský. Hrali sa aj hry českých a ruských autorov, často Hviezdoslavov Herodes a Herodias.

2. etapa /30. roky/ - nastupuje nová generácia. Začína sa tvorba I. Stodolu a J. Barča – Ivana. Medzi ochotníkmi bol obľúbený Ferko Urbánek.

3. etapa /40. roky/ - začína sa experimentovať. Vzniká psychologická dráma – I. Stodola, Július Barč-Ivan a Peter Zvon. V období 2. svetovej vojny mnohí autori alegoricky vyjadrovali odpor k fašizmu zobrazením Jánošíka ako bojovníka proti panskej nevôli.

IVAN STODOLA

• pôvodným povolaním lekár, tvorca modernej spoločenskej komédie a historickej hry
• rozšíril slovenské divadlo do dedín, ponúkol repertoár mestečkám a mestám.

Náš pán minister - prvá celovečerná hra 

• Svoj výsmech zameral na zbohatlíkov a ich snahu preniknúť do „vyšších kruhov“.
• Dejová osnova je jednoduchá – jedinou túžbou matky je vychovať dcéru po pansky a vydať ju za pána aristokrata.
• Autor nadväzuje na tradíciu slovenskej frašky /Ján Chalupka/ a kritizuje súkromný i verejný život.

Čaj u pána senátora pranieruje malomeštiacke snobstvo, karierizmus a obmedzenosť. 

• Dej politickej satiry sa odohráva v malom meste v čase príprav na voľby.
• Nádejnými kandidátmi Strany všeobecného blahobytu sú nevzdelanci, kariéristi a malomeštiaci /hlavná postava Baltazár Slivka je majiteľ pohrebníctva/.

Obe divadelné hry sú stavané na slovnej a situačnej komike. Príznačný je posun ku karikatúre a satirickej fraške.

Jožko Púčik a jeho kariéra -  „satira na falošne chápaný humanizmus“.

• Dobráckosť hlavnej postavy /Jožko Púčik/ zneužívajú predstavitelia dobročinných spolkov /Humanitas/ na velebenie vlastnej predstieranej ľudomilnosti /riaditeľ Rohatý/
• Charita sa tu predstavuje ako kratochvíľa bohatých žien – keď sa ukáže Jožkova nevina, strácajú o neho záujem. 
• Kontrast je medzi hlavnou postavou a pretvárkou okolitého prostredia.
• 

  Autor v hre odkryl nemorálnosť, príživníctvo a predajnosť úradníckeho meštiactva.                              
• Stodola satiroval svoje postavy aj menami a spôsobom reči /tento postup využíval aj v iných hrách/.

V tragédii Bačova žena zobrazil následky biedy vysťahovalectva a moc peňazí v živote slovenského ľudu.

• Nositeľkou tragiky je hlavná hrdinka Eva.  
  

  
• Jej muž Ondrej Muranica, o ktorom dostane správu, že zahynul pri banskom nešťastí, ju nájde po návrate z Ameriky vydatú za priateľa /bača Mišo/.
• Ondrej sa domnieval, že citové i morálne problémy sa dajú riešiť peniazmi.
• Eva nezvládne rozdelenie svojich dvoch detí /synovia Miško a Ondrík/, materinský cit je silnejší ako láska k mužom, a preto konflikt rozuzlila vlastnou smrťou – samovraždou.
• V hre sú dve matky: Ondrejova matka a Eva. Existuje tu súvis s postavou matky v hre Matka od J. Barča-Ivana. Aj jeho matka mala vízie a predtuchy
• Predtuchy Ondrejovej matky súvisia s tým, že nik neverí, že by Ondrej mohol žiť, len ona. Tak isto tuší blížiace sa nešťastie.

JÚLIUS BARČ - IVAN    

• pôsobil ako evanjelický kňaz.
• Pod dojmom vzbury robotníkov vo svojom rodisku v Krompachoch napísal svoju prvú hru 3 000 ľudí, v ktorej upozornil na problémy nezamestnaných Slovákov v Amerike.
  

  
  

  
  

  Komédia   Mastný hrniec  

 

• zakladá sa  na omyle a zámene postáv /J. Palárik/, vďaka ktorej stredoškolského profesora Babíka považujú za novovymenovaného ministra financií.
• Dej je umiestnený do Ťuťotína – moderného Kocúrkova.
• Autor zameral satiru najmä na karierizmus a ziskuchtivosť skupiny ľudí, ktorá sa snažila získať v novom štáte výhodné postavenie.
• Vysmieva sa úplatkárstvu a pretvárky malomestských obyvateľov. 

Matka     

• vrchol Barčovej tvorby 
• tragédia z baníckeho prostredia.
• Rozpráva príbeh o matke a jej dvoch synoch – Jano, Paľo – ktorí sa nenávidia.
• V centre je spor o majetok, o ženu /Katku/ a prvenstvo v rodine.
• Dej ovplyvňujú matkine vidiny a predtuchy
• Matka napokon obetuje vlastný život, aby zabránila bratovražde.
• Jej rozhodnutie obetovať svoj život, aby zachránila Paľa a zmierila tak bratov, je vlastne vzburou matky proti osudu, proti jeho rozhodnutiu, ktoré vedela vždy dopredu /vízie, predtuchy/ a nedokázala mu zabrániť.
• Dráma sa vyznačuje psychologickým expresionizmom: konanie postáv je vybičované do krajnosti; často je nastoľovaná otázka života a smrti.

Vo svojich posledných divadelných hrách sa Barč zaoberal psychologickými a etickými problémami a zameral sa na prieskum vnútra človeka. Vo svojej tvorbe využíva postupy tzv. analytickej drámy – hry Neznámy, Dvaja. Zobrazuje v nich správanie sa ľudí v hraničných situáciach.

PETER ZVON -  vlastným menom Vladimír Sýkora

• Hlavným námetom jeho veršovanej komédie Tanec nad plačom je otázka, či vôbec existuje pokrok a zmena, a ak áno, v čom sa prejavuje.
• Konfrontáciou feudálnej a súčasnej spoločnosti ukazuje, že pokrok je zdanlivý.
• V prológu historické postavy vystupujúce z obrazu /pochádzajú zo 17. storočia – rokoko/ spoznávajú mravy a spôsob života súčasníkov a konfrontujú s nimi vlastné názory.
• Chcú sa presvedčiť, či sa v súčasnosti niečo zmenilo.
• V epilógu sa postavy vrátia do obrazu. Zisťujú, že súčasný svet je z mravného hľadiska oproti minulosti v úpadku.
• Autor chcel dokázať, že technický pokrok moderných čias sa vôbec nekryje s pokrokom vzdelania a dokonalejšej mravnosti.
• Zvon doplnil hru songami. Sluha Barnabáš v závere hry spieva: „Dal Pán Boh svedomie ľuďom, /by zla sa nechcelo,/ ach, v potokoch sĺz a krvi / svedomie zomrelo.“ Jedinou ozajstnou hodnotou v živote je láska a súcit.

Ferko Urbánek

bol obľúbený najmä medzi ochotníkmi.

Začínal so spoločenskými komédiami, v ktorých zachytil príbehy zo života vyšších kruhov.

Neskôr sa preorientoval na dedinskú tematiku – hra Škriatok.

Nový typ aktívnej ženy vystupuje vo veselohre Kamenný chodníček

Vo svojich hrách si všíma alkoholizmus – hra Pytliakova žena – i sociálne rozpory.

Napísal aj hry s náboženským námetom a divadelné hry pre deti a mládež s didaktickým zameraním.

Prečítajte si !

Janko Borodáč

Ján Jamnický

Použitá literatúra:

1. Dvořák, K.: Nová maturita zo slovenského jazyka a literatúry. Bratislava : Aktuell, 2009. ISBN 978 – 80 – 89153 – 63 – 3.

2. Mihálik, I. – Vítezová, E.: Literárne listy pre 3. ročník gymnázií a stredných škôl. Košice: ARS LITERA, 2005; s. 19 – 29. ISBN 80 – 88894 – 19 – 0. 

3. Obert, V. a kol.: Literárny sprievodca /nielen pre maturantov/. Košice: ARS LITERA, 2003; s.146. ISBN 80-88894-18-2.

4. Slovenská a česká literatúra na dlani. Bratislava: Príroda, 2001. ISBN 80-07-00473-4.

5. Varsányiová, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. Komárno : VARIA PRINT, 2006; s. 78 – 81. ISBN 80-89181-10-4.

6. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Didaktis, 2004; s. 148 – 149. ISBN 80 – 89160 – 02 –
7. https://www.google.sk/search?client=opera&hs=EmS&rls=sk&channel=suggest&biw=1016&bih=624&tbm=isch&sa=1