Avantgarda

  - Avantgarda (z fr. avantgarde /ɑvɑ̃ gɑʁd/ - "predná línia", "predvoj") je súbor (pôvodne francúzskych, neskôr aj iných) umeleckých smerov, ktoré vznikli začiatkom 20. storočia. 

Začiatkom 20. storočia symbolizmus postupne strácal vedúce postavenie. Moderné smery menili svoju podobu. Takto sa vyčlenila z moderných smerov avantgarda – fr. l´avantgarde = predvoj. Vzdor umelcov voči spoločnosti sa uskutočňoval ako gesto osamelosti a jej odmietania, a ako skutočná revolta (vzbura), no už nie osamelých jednotlivcov, ale ako organizované vystúpenie názorovo jednotných tvorcov umenia. Avantgardu charakterizuje aj kolektivizmus a programotvorné úsilie (jednotlivé prúdy roztavujú svoje umelecké manufaktúry, programy). Začiatky avantgardy sa kladú pred vypuknutím 1. svetovej vojny. Pod termínom avantgarda rozumieme širokú škálu ideologicko-estetických programov.

Hlavné znaky avantgardy :


odmietanie sociálnej nespravodlivosti (ľavicová orientácia)
kolektivizmus (združovanie sa do skupín, spolkov, zväzov a klubov)
programotvorné úsilie (jednotlivé prúdy zostavujú svoje umelecké manifesty, programy)
experimentovanie s tvarom a obsahom umenia, t.j. hľadanie nových obsahov a foriem

Avantgarda vznikla pred vypuknutím 1. svetovej vojny, kedy došlo ku krachu humanistických ideálov.

V tomto období prebieha aj rozvoj vedy a techniky.

Avantgarda verí v zázračnú moc techniky a zrodu nového človeka.

Predstavitelia sú presvedčení, že nové vynálezy a spoločenské vzťahy od základu zmenia podstatu človeka.

Avantgardné umenie sa inšpirovalo novými vedeckými objavmi, technickými vynálezmi, životným rytmom a novými formami veľkomestského života (film, šport, moderné dopravné prostriedky), ale aj exotikou ďalekých krajín. V období 1. svetovej vojny vzniklo množstvo avantgardných smerov, prúdov a hnutí. Medzi najznámejšie avantgardné prúdy patrí:

Kubizmus je umelecký smer, ktorý   vznikol okolo roku 1910 v Paríži.

Kubistii zobrazovali pomocou základných geometrických útvarov.

Literárny kubizmus zdôrazňoval obraz alebo slovo, ktoré vyvolávajú nečakané asociácie.

Kombinácie obrazov uskutočňovali na základe neočakávaných spojení, bez logickej nadväznosti.

Básnici využívali typografické úpravy veršov, napr. Guillaume Apollinaire:  Kaligramy 

Expresionizmus zachytáva vnútorný subjektívny svet človeka a vníma ju ako jedinú realitu.

Kladie dôraz na neskreslené zobrazenie pocitu, strachu a prežitkov.

Hlavný je dojem, neviaže sa k realistickému zachyteniu skutočnosti.
Predstaviteľom expresionizmu je napríklad Franz Kafka a iní.

E. Munch Výkrik

E. Munch Strach

      

Futurizmus prichádza s oslavou modernej civilizácie, techniky, zrýchlenému tempu života a odmieta estetické tradície. 

Predstavitelia považujú vojnu za riešenie problémov.

V poézii využívajú zvuk slova a verša – onomatopoje (citoslovce) a kakofóniu (neľubozvučné zoskupenie hlások).

Zaujímavosti: futurizmus

Konštruktivizmus je spojený s rozvojom techniky a racionálnym plánovaním. Dôraz kladie na subjekt, konštrukciu (formu) literárneho diela, úsporné a logické vyjadrovanie. Najznámejším predstaviteľom konštruktivizmu je Vladimír Majakovskij.

Dadaizmus vznikol vo Švajčiarsku ako reakcia na nezmyselnú vojnu.

Založil ho Tristan Tzara. Dadaisti sa búrili proti dobe i vojne, vracali sa k detskému veku, chceli zachytiť jeho bezstarostnosť a hravosť ako protiklad k utrpeniu ľudstva v 1. svetovej vojne.

Autori sa chceli priblížiť k detskej reči: vypúšťali hlásky, komolili slová.

Nezmyselná poézia mala poukázať na nezmyselnú vojnu.

Surrealizmus vznikol vo Francúzsku ako reakcia na vojnu.

Autori odmietali opisovať skľučujúcu skutočnosť a inšpiráciu hľadali vo svojom podvedomí, predstavách a ilúziách.

Zveršovali momentálne nápady.

Z európskej literatúry je známy predstaviteľ tohto prúdu Andre Breton.

Francúzskym surrealizmom sa inšpiroval slovenský nadrealizmus (Rudolf Fábry), ktorý na rozdiel od francúzskeho náprotivku vychádzal z literárnej tradície (napríklad Janko Kráľ) a predstavitelia vystupovali proti fašizmu.

Viac si prečítaj tu !

Poetizmus vznikol v Čechách. Oproti negativite vojnovej skúsenosti staval skutočnosť v jej pozitívnej podobe – záujem o človeka, opojenie a radosť zo života, vnímanie sveta ako hry farieb, svetiel a pohybu. Ovplyvnil tvorbu Laca Novomeského.

Vitalizmus je smer, ktorého predstavitelia v sebe neprechovávajú tragický životný pocit. Naopak, tešia sa zo života – láska, krása, žena, príroda, aktívny život.

V slovenskej medzivojnovej poézii nájdeme vitalistický prístup k životu v tvorbe Jána Smreka. Vitalistické básne obsahuje jeho básnická zbierka Cválajúce dni, v ktorej chápe lásku ako prirodzený, bezproblémový vzťah a ženu zobrazuje ako ideálne krásnu. V básni Cválajúce dni oslavuje mladosť, civilizáciu, pokrok, opojenie životom. Najaktívnejších príslušníkov svojej generácie označuje symbolom stepili cowboyi. Mŕtvolami nazýva ľudí so starým myslením, ktorí nedržia krok s dobou. Rýchlosť napredovania mladej generácie vyjadril slovami: „Hurrá, hurrá! / Z cesty nám!! / Pádime! / Nevidíte?“

Použitá literatúra:

Dvořák, K.: Nová maturita zo slovenského jazyka a literatúry.
Bratislava: Aktuell 2009; s. 48. ISBN 978 – 80 – 89153 – 63 – 3
Zmaturuj z literatúry 2.
Bratislava: Didaktis, 2004; s. 104. ISBN 80 – 89160 – 17 - 4