Zemianstvo v slovenskej realistickej literatúre

Slovenská šľachta – zemianstvo, ktorá sa hlásila k slovenskému národu zohrala významnú úlohu v národnom vývine. Ich základnou výsadou bolo právo voliť do administratívnych úradov Uhorska. Od ľudu sa odlišovali rečou, oblečením a vystupovaním. V roku 1848 boli však ich výsady zrušené. Začali chudobnieť, lebo nestačili držať krok s kapitalistickým vývinom v Uhorsku. Mnohokrát boli chudobnejší než sedliaci, ale snažili sa od nich odlíšiť a húževnato bránili staré stavovské výsady. Mnohí zemania verili v návrat starých čias, a preto boli brzdou spoločenského pokroku.

Život zemanov zaujal viacerých slovenských spisovateľov, ktorí skúmali, aké postavenie malo zemianstvo v pol. 19. storočia v spoločenskom živote. Touto témou sa zaoberali už slovenskí národovci v období romantizmu, ale hlavne predstavitelia prvej vlny slovenského realizmu.

Ján Kalinčiak

• Predstaviteľ slovenskej romantickej literatúry.
• Obraz života zemanov v 30. rokoch 19. storočia podal v novele Reštavrácia.
• Námet -   obraz kortešačiek ( získavania voličov ) pred voľbami župných úradníkov a boj dvoch rozvetvených rodín o miesto vicišpána.
• Typy zemanov autor podáva tak, ako to odpozoroval v reálnom živote, tzn. pyšných na stavovské práva, ale chudobných, túžiacich odlišovať sa od ľudu, vyvolávajúcich smiech zemianskym vystatovaním sa.
• Obraz zemianstva je vykreslený veľmi kriticky a presvedčivo.
• Zemianstvo upadá hospodárne i morálne.
• Neodsudzuje ich, vysmieva sa s ich chýb, ale ešte vždy si váži ich postavenie.
• Autor zobrazil nenávratnosť toho, čo sa prežilo a stalo sa príťažou pre ďalší vývin spoločnosti.

Slovenské zemianstvo sa v 70. rokoch 19. storočia odnárodňovalo, vážne sa pociťovala jeho neúčasť v národnooslobodzovacom boji Slovákov. Spisovatelia prvej vlny realizmu v slovenskej literatúra sa zamýšľali nad možnosťami návratu zemianstva do národného tábora a nad jeho úlohou v národnom živote.

Svetozár Hurban - Vajanský

Témou zemianstva sa zaoberá vo svojich románoch i v novele Letiace tiene. 

• Nad možnosťou návratu zemianstva do slovenského tábora sa zamýšľa v románe Suchá ratolesť. 
• Vajanský predkladá svoj projekt ozdravenia národného života – spojenie zemianstva s mladou inteligenciou. Zemianstvo prináša vzťahy k zemi a pôde, inteligencia vzdelanosť a ná-rodovectvo.
• Autor predostiera v postave Stanislava Rudopoľského typ zemana, ktorý by bol na prospech slovenského národa.

Pavol Országh – Hviezdoslav

sa zaoberal otázkou zemianstva v umeleckej rodinnej kronike Ežo a Gábor Vlkolinský.

Jeho hrdinovia sú zaťažení zemianskou hrdosťou a zaťatosťou.

Ežo Vlkolinský – zemianska matka Estera sa dostala do sporu so synom Ežom, ktorý si chce vziať sedliacke dievča Žofku Bockovie. Matka však nesúhlasí : „ Tú ledačinu nikdy nevezmeš. Kým žijem ! A keď budem umierať, i v závete ti prísne zakážem – vieš Ežo ? Nikdy !“ I napriek matkinmu zákazu si Ežo Žofku zoberie. Matka ho vydedí a prichýli ho strýc Eliáš, ktorý mu vystrojí svadbu. Záver skladby sa končí zmierením matky so synom zásluhou vnúčaťa a súčasne definitívnym víťazstvom sedliactva nad zemianstvom.

Gábor Vlkolinský – zeman Šimon Vlkolinský a jeho žena podľahli alkoholu. Majetok sa rozpadol a syna Gábora odmietajú zemianske dievčatá. Chce skoncovať so životom a vtedy mu prichádza na pomoc Ežo. Radí mu, aby sa oženil so sedliackym dievčaťom.

Konflikt diel je postavený na pomere zemianstva k sedliackemu ľudu. Zemania sa nevedia zbaviť rodovej pýchy, ktorá im nedovolí splynúť so sedliackym ľuďom – oddeľujú sa od neho. Zámerom autora je dokázať, že je možné spolužitie zemanov a sedliakov.

Martin Kukučín

So zánikom zemianstva sa vyrovnáva v humoristickej poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie.

Ondrej Tráva, podnikateľ, stretával na jarmokoch Aduša Domanického, navonok vystupujúceho ako pyšný a majetný zeman, no v skutočnosti je chudobný. Pán Aduš pozve Ondreja ku stolu a spomenie báčika z Chochoľova. Ondrej ho pozná, uverí preto Adušovi, že má 100 vriec obilia a dá mu za ne závdavok. Ondrej nemohol ísť hneď do Domaníc, dostal sa tam až na Tomáša, keď bol ďalší jarmok. Aduš prevedie Ondreja po gazdovstve, všade je bieda. Na všetko má ale vysvetlenie a dôvody. Keď prišla reč na jačmeň, vyhovorí sa, že Ondrej dlho poň nechodil, tak ho odviezol k Weisovi. Sluha Adam Ondrejovi poradí, aby si pýtal miesto zálohy stromy – jasene, ktoré sú vysadené pri hroboch zemianskych predkov. Pán Aduš si až v tej chvíli uvedomí, že by už neokrádal len živých, ale aj mŕtvych a uvedomil si, že nemôže takto ďalej žiť. Sľúbil Ondrejovi peniaze do týždňa vrátiť. Ondrej počká a Aduš peniaze vráti. Po čase báčik z Chochoľova zomrel, Adušovi nič neporučil.

• Autor konfrontuje svet upadajúceho zemianstva a rodiaceho sa podnikania na slovenskej dedine.
• Zamýšľa sa nad svetom zemianstva v slovenskom národnom živote a konštatuje, že sú neschopní stať sa silou národa.
• Zemianstvo v obraze Kukučína je vrstva morálne i majetkovo rozložená. Nevidí pre zemanov perspektívu. Zachrániť sa môžu len statočnou prácou, čo je nereálne.
• Verí však v mravné prerodenie sa človeka ako jednotlivca : „ Pán Aduš zažil viac než za celý svoj doterajší život... Pán Aduš videl, poznal svoj obraz – zhrozil sa. Bolo mu úplne jasné, že nemôže takto ďalej žiť... „

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2. vyd. 2002. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-95-7
CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 2. 1. vyd. 1997. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-43-4
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-89160-02-6