Martin Kukučin Dom v stráni

MARTIN KUKUČIN

• vlastným menom Matej Bencúr
• predstaviteľ  1.vlny slovenského realizmu
• poviedky: Veľkou lyžicou, Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie
• novely: Neprebudený, Mladé letá

SOCIÁLNY - SPOLOČENSKÝ ROMÁN

• Je román, v ktorom autor zobrazí myslenie a konanie postáv tak, že zdôrazní ich závislosť od sociálnych skupín, do ktorých patria.
• Je román, v ktorom vplyv spoločenských okolností a sociálnych vrstiev  na myslenie a konanie postáv je rozhodujúci.
• Román uvádza citát z diela talianskeho básnika Leopardiho: Dve veci má svet – lásku a smrť.
• Motto (vodiaca myšlienka) naznačuje tému: všetko, či je medzi láskou a smrťou – život a jeho problémy, osudy jednotlivca i rodín, jednotlivých spoločenských vrstiev i celej spoločnosti
• Dej spoločenského románu z chorvátskeho prostredia Dalmácie je kronikou jedného roku života na ostrove Brač, kde Kukučín žil v rokoch 1894 – 1907. Autentickosť chorvátskeho prostredia umocnil autor využitím niektorých chorvátskych slov
• Čas a miesto deja: pod Grabovikom, autorova súčasnosť (koniec 19.storočia)
• Druh/Žáner: epika/spoločenský román
• Vonkajšia kompozícia: 18 kapitol
• Rozprávač: vševediaci (autorský)

Vnútorná kompozícia románu

• Expozícia – Niko sa zaľúbi do Katice. Niko prežíva svoj cit romanticky, Katica s pocitom víťazstva.
• Kolízia – Niko prajavuje záujem o sedliactvo, odpúšťa Katici sľub Paškovi. Katica mení životný štýl, prestáva súžiť.
• Kríza – Niko spoznáva zázemie Katicinej rodiny – Jeru a je vlastnosti. Katica registruje ochladenie vzťahu, obáva sa, že stratí svoju pozíciu
• Peripetia – kryštalizácia vzťahu po nečakanom návrate Dorice. Niko – návrat k tradícii, k spoločenskej norme. Katica pochopí, že v porovnaní s peknou, láskavou a vzdelanou Doricou nemá šance.
• Katastrofa – zmierenie ľudské, nie spoločenské; Blížiaca sa smrť Mateho zbližuje pohnevaných a rozuzľuje vzťahy (Niko + Dorica; Katica + Paško)

Niko, ktorý pociťuje silnú vášeň, sa rozhodne manželstvom so sedliačkou Katicou vrátiť k svojim koreňom. Pre Katicu predstavuje tento vzťah príležitosť, ako sa vymaniť zo sedliackych pomerov. Ich verejné zasnúbenie vyvoláva nedôveru a nevôľu ako nepatričné narušenie prirodzených životných noriem a tradícií. Nikov priateľ Zandome spomína hranice, ktoré sa nedajú prekročiť. Rozdiely medzi Nikom a Katicou sa časom ukážu ako neprekonateľné a presvedčenie, že cit prekoná skutočnosti, dané ich rozličnou spoločenskou príslušnosťou, sa stáva ilúziou. 

• Niko i Katica si nakoniec volia partnerov z rovnakej spoločenskej vrstvy.

·         Mateho umieranie a smrť v závere románu sa stane symbolom zániku starého sveta a hodnôt, ktoré reprezentoval.

Sedliaci	Statkári, zemania	Podnikatelia
Težak Mate Berac	Šora Anzula Dubčićová	Zandome
Jera Beracová (manželka)	Niko Dubčić (syn)
Ivan Berac (syn)	Dorica Zorkovičová
Matija Beracová (dcéra)
Katica Beracová (dcéra)
Paško Bobica

Zdroje:

Gregorová,I., Lapitka,M.:Literatúra pre 3. a 4.ročník gymnázií a stredných odborných škôl. 1.diel. Bratislava: Príroda, 2011.

Polakovičová,A. a kol.: Literatúra II pre stredné školy. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2011.

Caltíková,M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry. Výber 1. Nitra: ENIGMA, 1996.

PROZODICKÉ SYSTÉMY

Verš – z pohľadu grafického členenia básnického diela je to 1 riadok básne

Strofa – istý pravidelne sa striedajúci počet veršov

Rým – zvuková zhoda slov na konci verša; základné druhy rýmov sú:

• združený (aabb),
• striedavý (abab),
• prerývaný (abcb),
• obkročný (abba),
• postupný (abcabc)

Refrén – opakovanie verša v nezmenenej alebo čiastočne pozmenenej podobe, zdôrazňuje nejakú myšlienku alebo je jadrom básne

Rytmus – sa zakladá na pravidelnom opakovaní istého zvukového prvku

Metrum – ideálna schéma rytmu

Stopa- najmenšia jednotka veršového systému (časomerného a sylabotonického)

Rozdelenie veršových systémov

1. Časomerný veršový systém
2. Sylabický veršový systém
3. Sylabotonický veršový systém
4. Voľný verš

4.       Časomerný veršový systém

-          založený na „meraní času“, využíva dĺžku slabiky, t.j. striedanie krátkych a dlhých slabík

-          slabika môže byť prirodzene dlhá alebo dlhá polohou

-          základnou jednotkou je móra, ktorá zodpovedá jednej krátkej slabike

-          starobylý veršový systém, použitý už v starovekej poézii, antike

-          pre slovenčinu neprirodzený, slúžil na vyjadrenie vznešených myšlienok

-          u nás ho používali predstavitelia klasicizmu, napr. Ján Hollý

-          aj Ján Kollár v Predspeve v básnickej skladbe Slávy dcéra

Sylabický veršový systém

-        sylaba = slabika, založený na rovnakom počte slabík vo verši (rovnoslabičnosť)

-          v strede verša je výrazná intonačná prestávka (dieréza)

-          používa združený rým

-          dodržiava zhodu veršového a vetného členenia  (1 verš = 1 veta),  t.j. rytmicko – syntaktický paralelizmus

-          -nadväzuje na ľudovú slovesnosť

-          -používal ho H. Gavlovič

-          -rozšírili ho predstavitelia romantizmu, štúrovskí básni

Horí ohník, horí // na Kráľovej holi.         12a

Ktože ho nakládol? – dvanásti sokoli.      12a

Dvanásti sokoli, sokolovia bieli,                12b

akých ľudské oči viacej nevideli!               12b

Sylabotonický veršový systém

-                      alebo slabično-prízvučný (sylaba = slabika, tonos = prízvuk)

-          založený na rovnakom počte slabík a rovnakom umiestnení prízvukov vo veršoch

-          stopy tvoria prízvučné (- ) a neprízvučné (U) slabiky

ROZLIŠUJEME       

 

    trojslabičná stopa: DAKTYL   -UU,  dvojslabičné stopy: TROCHEJ  -U, JAMB   U-

-          v slovenčine má prízvuk stále miesto – vždy na 1. slabike

-          dvojslabičné slová majú trochejskú stopu: po- le, lás- ka
-   U  ,  -  U

-                          -trojslabičné slová majú daktylskú stopu: ko- le- so
        -   U   U

-          -ak je pred slovom slabičná predložka, prechádza prízvuk na ňu: na me-siac

   -   U    U

-          -v štvorslabičnom slove je prízvuk na 1. a 3. slabike:  ob-ze-ra-li  (2x trochej)

 -   U  -   U

-          -v päťslabič. slove je prízvuk na 1. a 4. slabike: krá-sa-vi-ca-mi (daktyl +trochej)

  -   U   U  -  U

-          pre slovenčinu je prirodzený trochej a daktyl

-          verš môže byť čistý daktylský, čistý trochejský alebo daktylo- trochejský

-          ukážky z poézie I. Krasku

4. Voľný verš

-          uplatňuje sa od začiatku 20. storočia

-          je to verš modernej poézie

-          celkom upustil od rovnoslabičnosti a od rovnakého počtu stôp

-          nositeľom rytmu býva intonácia

-          básnici upúšťajú od interpunkcie, každý verš pritom začínajú veľkým začiatočným písmenom alebo používajú výlučne malé písmená