BEAT GENERATION

  BEAT GENERATION

Slovným spojením beat generation označujeme generáciu amerických literátov zavrhujúcich ustálené normy a hodnoty spoločnosti i vžité predstavy o americkom štýle života.
Označenie beat generation je viacvýznamové: môžeme hovoriť o zbitej a unavenej generácii, rovnako aj o hlučnej či blaženej generácii.

Hnutie bítnikov sa formovalo v priebehu 50. rokov 20. storočia v San Franciscu a postupne sa rozšírilo do iných miest Ameriky.
Spoločenský a politický život v USA bol v čase vzniku bítnickej generácie poznačený studenou vojnou a veľkými sociálnymi rozdielmi v americkej spoločnosti. Bolo to obdobie rozdeleného sveta a honby na americké „komunistické čarodejnice“ , rozširuje sa moc Pentagonu, rastie počet vojenských základní, odpočúvajú sa súkromné osoby i súdy.

Členovia hnutia nikdy netvorili ucelenú generáciu vrstovníkov a nikdy nevydali manifest. Mladých bítnikov spájala neobmedzená sloboda jednotlivca, vedomie osobnej spolupatričnosti, požiadavka intenzívneho vnútorného života, ale najmä spoločný životný pocit:

•      odmietali prispôsobovanie sa názormi a životným štýlom iných ľudí, zvelebovanie rodinného života, vieru v Boha, hrdosť na americké symboly a spoločenský poriadok;
•      nenávideli atómové zbrane; rasovú, politickú i sexuálnu diskrimináciu; reklamu povzbudzujúcu k väčšiemu konzumu;
•        neznášali akékoľvek vydeľovanie ľudí;
•        nechceli elitárstvo podľa postavenia, pôvodu, náboženstva a podobne.
•         Ich životný štýl a prvé diela boli odmietané ako neprístojné pre amerického občana. 
•       Únik zo sveta konvencií hľadali v rôznych formách extázy navodenej narkotikami, v bláznivej jazde autom, v erotických dobrodružstvách a džeze.

§     Ich myslenie bolo nasiaknuté etickým nihilizmom /odmietanie ustálených hodnôt/, pacifizmom /udržanie mieru iba pasívnymi prostriedkami/, politickým anarchizmom /vidia v štátnej moci obmedzenie slobody jednotlivca/ a mystikou /vierou v nadzmyslové sily/ orientálnych učení, predovšetkým zen -budhizmu, tzn. že ich názory boli plné neurčitého mysticizmu a vzbury.

Tvorba bítnikov bola protestom proti vychvaľovanému americkému pokroku, prosperite a konzumu. Ich poézia nebola určená masám., píšu pre seba a pre spriaznené duše. Poézia bola určená k prednesu, k verejnému čítaniu a počúvaniu. Prednášali ju v nočných baroch, krčmičkách a kabaretoch so sprievodom džezovej hudby. Vo svojej poézii uplatňujú voľný verš a rytmus básne prispôsobili hovorovej reči. Z tematického hľadiska predstavuje ich tvorba pestrý výber otázok a problémov: odpor voči materialistickému spôsobu uvažovania, problémy a život outsiderov, zážitky z ciest a ďalšie.

K najznámejším predstaviteľom bítnikov patrili Jack Kerouac, Allen Ginsberg, Lawrence Ferlighetti a Gregory Corso.

Bítnickou poéziou sa inšpirovala slovenská básnická skupina Osamelí bežci – básnici Ivan Laučík, Peter Repka a Ivan Štrpka.

Pank predstavuje hnutie revoltujúce proti tradičným spoločenským normám. Vzburu demonštruje prostredníctvom oblečenia /rifľovina, reťaze, zatváracie špendlíky, zámerne poškodené odevy.../, účesu /nafarbené vlasy, upravené „na kohúta“/ a hudby /hlučná gitarová hudba, texty sú zamerané na kritiku spoločenských javov/.

Použitá literatúra:
VANOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2000. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-39-6
KASÁČ, Z.: Svetová literatúra 20. storočia. 1. vyd. 1998. MPC Banská Bystrica. ISBN 80-8041-212-X
KONDEL, Ľ.: Opäť v učebných osnovách. 1. vyd. 1995. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-26-4
OBERT, V. a kol.: Literatúra pre 4. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 2001. Poľana. Bratislava. ISBN 80-89002-33-1
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment. Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

Zdroje obrazkov:
http://sk.wikipedia.org/wiki/