Miguel de Cervantes Saavedra Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha

MIGUEL DE CERVANTES SAAVEDRA

(1547-1616)

- obohatil literatúru humanizmu a renesancie v období tzv. zlatého veku. Bol synomšľachnižšieho rádu. Vyrastal vo veľmi skromných podmienkach schudobnenej zemianskej rodiny. Už v mladom veku poznal čo je to trpkosť a bieda. Zdá sa, že tieto ťažké pomery mu nedovolili dosiahnuť najvyššieho školského vzdelania. Na sklonku 60. rokov odišiel do Talianska do Ríma do služieb kardinála Juana de Austria, kde sa stal vojakom. Zúčastnil sa námornej bitky pri Lepante. Pri tento bitke utrpel vážne zranenia a ochrnula mu ľavá ruka. Ocitol sa aj v zajatí berberských pirátov. Päť rokov strávil v otroctve až sa ho podarilo vykúpiť. Jeho osud tak ovplyvnil i jeho tvorbu, tým že sa preslávil najmä hrdinskými románmi. Krásneho a plného života sa človeku podľa Cervantesa nedostáva nadarmo, musí zaňho tvrdo bojovať so svetom i so sebou samým. Túto hlbokú myšlienku vyjadril aj v diele:  Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha   Pravdepodobne dielo začal autor písať už vo väzení. Autorovým zámerom bolo parodovať obľúbené rytierske romány.

DÔMYSELNÝ RYTIER DON QUIJOTE DE LA MANCHA

- román, ktorý sa skladá z dvoch častí a paroduje rytierske romány.
Z diela:

Dielo sa začína opisovaním zvykov slávneho rytiera Dona Quijota de la Mancha a jeho prvej výpravy. Don Quijote bol vzdelaný človek, bol majetný, no jeho vášeň k čítaniu hrdinských románov ho pripravila o rozum. „Náš rytier sa tak zahĺbil do svojich kníh, že v nich presedel celé noci od mrku do svitu a celé dni od svitu do mrku. A tak sa stalo, že od ustavičného bdenia a večného čítania vyschol mu mozog a napokon prišiel o rozum.“
Jeho fantázia ho pustila až za hranice reality, kedy už hlavný hrdina nevedel rozlíšiť čo je skutočnosť a čo sa mu len zdá. Z neustáleho čítania rytierskych románov sa rozhodol, že sa stane rytierom. „ A tu, keď sa mu už načisto pomútil rozum, prišiel na najčudnejšiu myšlienku, na akú kedy vo svete prišiel nejaký blázon: že sa patrí aj prepotrebné stať sa potulným rytierom. „

Zaobstaral si koňa, hrdzavé brnenie po svojich predkoch spolu so zbrojnošom, prostým a prefíkaným sedliakom Sanchom Panzom, ktorý ho sprevádzal na somárovi. Je tu vykreslená pozoruhodná rozdielnosť
dvoch charakterov. Cervantes ich vytvoril, aby nás sprevádzali jeho príbehom, ktorý je rozsiahlym prierezom vtedajšieho života a kultúry. Don Quijote, symbolizujúci kráľovstvo romantiky a obrazotvornosti,
prichádza zo sveta potulných rytierov. Sancho, predstavujúci život tvrdej reality, má pôvod v skutočnom svete, plnom klamstva, biedy a zabíjania. Hrdinovia sú v ustavičnom pohybe, pripravení na náhodné stretnutia, nové dobrodružstvá, stretnutia so zvláštnymi typmi ľudí. Prežívali spoločnú cestu, však jeden v realite a druhý mimo reality. „ Vtom zočili v diaľke na poli zo tridsať - štyridsať veterných mlynov. Len čo ich Don Quijote uzrel, riekol zbrojnošovi: „ Šťastie vedie naše podujatia lepšie, než si môžeme želať. Či vidíš, priateľ Sancho Panza, tamten húf prinajmenej tridsiatich ozrutných obrov, s ktorými sa pustím do boja a všetkých pripravím o život? Ich korisť stane sa základom nášho bohatstva, vykynožím z povrchu zemského také zlé býlie. „
„ Akí obri?“ spýtal sa Sancho Panza.
„ Tamtí,“ odvetil jeho pán, „ s tými veľkými rukami, temer na dve míle dlhými.“
„ Počujte, Vaša Milosť,“ odvetil Sancho, „veď to, čo tam vidno, nie sú obri, ale veterné mlyny, a to, čo sa vám pri nich zdá rukami, to sú krídla, ktoré poháňa vietor a ony pohybujú žarnovmi. „

V tomto súboji končí hlavný hrdina dotlčený a dokaličený na zemi aj s koňom a poškodenou kopijou. V diele sú vykreslené mnohé dobrodružstvá ako sú opäť hrdinské „ zápasy „ s niekoľkými mechmi červeného vína, o nočnom dobrodružstve Dona Quijota v krčme, o tom, ako ho odviezli v klietke, o tom čo sa prihodilo Donu Quijotovi cesto, o tom ako si pomýlil krčmu s hradom, o tom ako sa strmhlav vycválal do útoku na stádo oviec, o ktorom si myslel, že je to bitka medzi kresťanmi a pohanmi. Don Quijote odhodlane bráni svoje zásady a nemilosrdne odhaľuje myšlienkovú a citovú obmedzenosť, ktorú nachádza aj u najvyššej šľachty. Hrdina túži naprávať krivdy utláčaných a bezmocných, ale chce ich odstrániť neprimeranými prostriedkami. Don Quijote platonicky miluje sedliacku dievčinu a vo svojej fantázii ju povýši na princeznú. Hlavný hrdina postupne strácal silu a chorľavel. Krátko pred smrťou zmúdrel a zriekol sa svojho poblúznenia. Až na smrteľnej posteli priznáva, že všetko čo prežil, všetky tie „ boje a zápasy „ sa odohrávali len v jeho mysli. Pred smrťou stihol napísať ešte testament. Dal si privolať aj kňaza a pána bakalára Sansóna Carrasca, ktorí mu boli testamentármi. Jeho vôľa znela, aby sa jeho jediná neter Antonia Quijanová vydala za muža, o ktorom sa najprv zistí, že nemá ani poňatia o rytierskych románoch. Ak by sa náhodou za takého vydala, nech stratí všetko čo jej poručil. Tým jej odkázal celý svoj majetok. Zomrel až na tretí deň čo spísali testament. Jeho posledné slová boli len hlboký odpor k rytierskym románom. Epitaf mu zložil Sansón Carrasco, ktorý si ho týmto uctil, znie nasledovne:

„ Tu slávny, mocný šľachtic odpočíva,
čo strašná odvaha ho zdobila,
že dodnes jeho pamiatka je živá.
Ani smrť nad ním nezvíťazila,                                    
hoci už rytier v tesnom hrobe býva.
On mimo sveta staval si svoj cieľ,
preto sa správal ako pochábeľ,
no napriek obmedzencov tupej reči
o jeho šťastí táto pravda svedčí:
žil ako blázon, ale múdry mrel.“

Smutnú premenu Dona Quijota z idealistického rytiera, oháňajúceho sa mečom, na porazeného rytiera,
zbaveného zbraní a ilúzií sa dá v hrubých črtách porovnávať s celou situáciou v danom období.


Prečítaj si : Don Quijote de la Mancha

Don Quijote

Zdroje:
Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava : Didaktis, 2004; s. 179-180; ISBN 80-89160-02-6.
Zmaturuj z literatúry 2. Bratislava : Didaktis, 2004; s. 155-156; ISBN 80-89160-17-4.
obrázky:https://www.google.sk/